After All.

Chapter 50.

Akonáhle som otvorila dvere, bola som najšťastnejší človek, pretože tam vonku je neznesiteľná zima. Horšie ako v Rusku, fakt!

Harry akurát vyšiel zo sprchy, okolo pásu mal obmotaný uterák a ja som naňho zostala civieť ako pako. Len čo som si nemotorne zavesila kabát na vešiak a vyzula si čižmy, šla som za ním do kuchyne a objala ho.

„Ahoj" pousmiala som sa naňho, on mi pozdrav opätoval aj s pusou na čelo. Nezabudol mi ani pohladiť brucho.

★★★ HARRY

Sediac na gauči a pozerajúc nejaký blbý sitkom, som Ameliu hladkal po ramene, boku a šepkal jej ako ju mám rád.

„Dnes som bol so sestrou v zlatníctve kúpiť mame k narodeninám darček." odvetil som jej na otázku, ktorú sa ma šeptom opýtala. Usmial som sa naširoko a znova si skúsil predstaviť ako bude mama šťastná.
Amelia sa posadila a zapozerala sa mi do očí.

„Sestra.." vyčítal som jej z pier, ktoré nevydali ani hlásku. Prečo sa tak tvári? Akoby sa jej uľavilo, ale prečo?

„Ja som si myslela, že..že m-ma.." začala, no nedokončila pretože som ju prerušil mojim smiechom. Amelia na mňa nechápavo pozerala, obočie krčila tak, že jej na čele vznikali jemné vrásky a ruky založené na prsiach zvierala do dlaní. Vyzerala tak roztomilo keď žiarlila aj keď nechápem prečo.

„Nikdy. Nikdy v živote." objasnil som jej. Ruky som jej rozmotal, aby som ju mohol chytiť. Venovala mi jeden úsmev až za uši a ja som si ju vtiahol do objatia, z ktorého som nemal v pláne ju pustiť. A takto sme sedeli ďalšiu hodinu pokiaľ mi nezačali klesať viečka. Amelia si to asi nevšimla a ďalej mi kreslila niečo po boku.

Zrazu som necítil na tele ani jej prsty, ani ju natisnutú na svojom boku a sedačka sa uvoľnila tým ako sa postavila. Začul som ako kráča do kuchyne a potom som už nevnímal.

★★★ AMELIA

Prekliate misky! Buď sa tie poličky vyvyšujú každým dňom alebo sa ja zmenšujem?

Stála som úplne na špičkách a končekmi prstov už dočiahla na jej uško. Zahákla som zaň prsty, ale stratila som rovnováhu, miska mi vyletela z ruky a roztrieštila sa mi pri nohách. S výkrikom som odskočila a zbadala Harryho ako skoro vyskočil z kože, keď sa zľakol. Vystrelil zo sedačky a nechápavo sa rozhliadal naokolo, až mu nakoniec pohľad preskočil na mňa ako stojím v kuchyni s trasúcimi rukami si zakrývam ústa a zadržiavam slzy. Sama seba som nechápala prečo sa mi chce plakať, cítila som sa ako totálny debil.

„Amelia, čo sa stalo?" spýtal sa ma kráčajúc ku mne až ma nakoniec vtiahol do objatia. To som mu vrelo opätovala a celou silou zadržiavala slzy na krajíčku. Trvalo mi chvíľu kým som sa ukľudnila, zhlboka sa nadýchla a odtiahla od Harryho, aby som mu mohla vysvetliť ten rachot.

„Len som si chcela urobiť niečo jesť a rozbila sa mi miska. To je v pohode. Upracem to." zamrmlala som skláňajúc sa k zemi, aby som mohla pozbierať črepiny.

„Nechaj to tak." napomenul ma Harry hrubým hlasom a chytil mi ruky. „Ja to urobím, dobre?"

Zamračila som sa naňho. Prečo sa tak ku mne správa? Ja nie som malomocná alebo nejaká porcelánová bábika ani nič podobné. Viem normálne pracovať, hýbať sa a robiť hocičo. Nevenovala som tomu pozornosť a znova začala zametať rozbitú misku, načo Harry nevrlo zavrčal.

„Harry, ja nie som chromá, len tehotná. Nie som ani z cukru a normálne fungujem. Ok? Nemusíš pri mne byť denne dvadsať štyri hodín." vysvetlila som mu, vyhodila črepy a začala si odznova robiť niečo na jedenie.

Mala som nehoráznu chuť na vajíčka a nakoniec som skončila pri omelete, plnenej šunkou a k tomu rajčiny. Bože, ja som ale nehorázne pažravá. Harry sedel v obývačke na sedačke s očami prilepenými na telke, ktorú doslova hypnotizoval a vsadím sa, že to robil len preto, aby sa so mnou nemusel rozprávať.

„Zajtra idem za Marcom." skúsila som načať nejaký rozhovor, no z jeho strany som sa dočkala iba nejakého mumlania, ktorému nebolo absolútne rozumieť. No to si snáď zo mňa robí srandu.

„Pôjdeš so mnou?" skúsila som to znova. Tento raz sa na mňa už aj pozrel.

„Aha, v tomto už nie si samostatná?!" skríkol po mne. Od prekvapenia mi vidlička spadla do taniera a žalúdok mi zovrelo.

„Kurva v tomto sme obaja!" skríkla som po ňom naspäť, postavila sa od stola, aby som zaniesla tanier do drezu. Tak po tomto ma už aj prešla chuť. Naliala som si pohár vody, ktorý som vypila a snažila sa neškrípať zubami ako bolo mojím zvykom keď som bola nanajvýš nasratá. Marcovi to musíme povedať, len dúfam, že sa po Harrym nerozbehne ani nič podobné. Aj tak sa to skôr alebo neskôr dozvie. Zajtra pôjdeme za ním a vyklopíme mu to, že bude krstný otec.

Bez najmenšieho pohľadu na Harryho som prešla rovno do kúpeľne, kde som sa osprchovala a potom sa pred zrkadlom odlíčila. Prezliekla som sa do pyžama v podobe kraťaskov a tielka a zakotvila v mäkkých perinách.
~~~
Po ukrutne dlhom čase som tu späť a idem vás otravovať s novou časťou. Venujem vám jedno obrovské ospravedlnenie za to čakanie a dúfam, že ste na môj príbeh nijako nezanevreli alebo niečo podobné. Chcela som si predpísať pár častí a začala som písať aj niečo nové, tak sa to trochu vlieklo.
Každopádne, čo si myslíte o časti?
Krista :).