After All.

Chapter 2.

Miestami som ako tak vnímala, ale nie natoľko, aby som sa prinútila otvoriť oči. Auto bez problémov zastavilo a o chvíľu som pocítila ruky ako mi odopínajú pás a snažia sa ma nejako dostať von.

Bola som nalepená na dotyčného hrudi, ktorá sa pravidelne zdvíhala pod nádychmi a výdychmi. Docela ma zaujalo kam ma vedie, ale táto myšlienka ma opustila hneď ako som začula klapnutie dverí a následne pocítila teplo, ktoré ma ovialo. Len nepatrne som sa striasla a zakaždým si ma dotyčný viac pritisol na hruď alebo ma pošúchal po pleci.

Chvíľu bolo počuť jeho kroky po schodoch a o ďalšiu chvíľu som pocítila mäkkú perinu, ktorou ma prikryl. Vtedy som sa odvážila otvoriť oči a zbadala ako mi vyzúva lodičky.

„Už to mám..." zamzrmal trochu nervózne keď videl ako som sa naťahovala k nohe, aby som to urobila ja sama.

„Myslím, že dnes toho na teba bolo príliš." prehovoril potichu a jemne sa pousmial, čo som mohla vidieť vďaka nočej lampičke. Následne ju zhasol, odišiel a nechal ma tu samú.

Bola som mu vďačná, že sa silou-mocou nesúka ku mne, ale na druhej strane som vedela, že sa mi nepodarí znova tak kľudne zaspať a ak áno, tak ma bude prenasledovať ten chlap. Takže namiesto pokojného spánku som sa len prevaľovala alebo sedela na posteli s kolenami pod bradou.

Za druhé mi bola neskutočná zima a po izbe sa miestami ozývalo drkotanie mojich zubov, čo ma teda neukľudňovalo. Nakoniec som sa rozhodla si ísť urobiť horúcu čokoládu. Potichu som otvorila dvere od izby a ešte potichšie som sa snažila ísť po schodoch, ktoré samozrejme nespolupracovali a miestami vŕzgali. No paráda. Každopádne som sa skoro poslepačky dostala do kychyne a zamierila rovno do chladničky odkiaľ som si vzala mlieko a naliaha ho do šálky.

No lenže tu bol problém, a to, že mikrovlnka by ho zobudila, takže som to mlieko vypila studené. Pod slabým prúdom som pohár umyla a otočila sa na odchod, ale do niekoho som vrazila a zacúvala o krok vzad. Do kelu!

„P-prepáčte, j-ja nechcela som vás zobudiť" vykoktala som zo seba takmer automaticky a cítila ako mi do líc nabieha červeň. Začula som slabé uchechtnutie, ale nevedela som či to je dobre alebo je nazúrený.

„To je v poriadku. Tiež som nemohol spať..." odpovedal mi svojím ospalým chrapľavým hlasom až mi z neho behali zimomriavky po celom tele. Mal veľmi sexy hlas. Prešiel okolo mňa do chladničky, ktorú keď otvoril, vybral z nej džús a napil sa rovno z krabice. No moje oči zaujato pozorovali jeho chrbát, ktorý som mohla vidieť vďaka tomu, že mal na sebe iba boxerky.

„Vieš čo mi pomáha zaspať?" sýtal sa ma, následne sa otočil a prichytil ma ako ho pozorujem. Mojou reakciou bolo len pokrútenie hlavou na strany. Za toto by som si naradšej dala pohlavok.

„Keď sa môžem s niekým porozprávať pri horúcej čokoláde." odvetil s úsmevom akoby tomu sám nemohol uveriť alebo to pochopiť.

„Dáš si so mnou?" pohliadol na mňa a ja som sa len nesmelo pousmiala, načo vybral dva hrnčeky a nasypal do nich kakao s trochou mlieka a začal to ručne sľahať, pokiaľ z toho nevznikla čokoládová pena.

Potom to zalial zohriatym mliekom a na vrch nasypal trochu škorice a vanilkového cukru. Na pohľad to vyzeralo neodolateľne a keď som ochutnala skoro som spadla z barovej stoličky, na ktorej som sedela.

„Chutí?" spýtal sa milo a odpil si od seba. Posadil sa vedľa mňa tak, že sa naše kolená dotýkali.

„Je to úžasné" široko som sa usmiala a spomínala na tie detské časy keď mi mama robievala takúto čokoládu tiež.

„Vravel ste, že vám pomáha zaspať keď sa rozprávate, tak..." začala som, no vetu som nedokončila pretože som nevedela ako, ale on to zjavne pochopil a prikývol.

„Môžem sa ťa niečo opýtať?" ozval sa po chvíli a ja som na to len letmo prikývla.

Pohľad som zo svojich rúk zvierajúcich teplú šálku upriamila na jeho tvár, presnejšie som sa mu zadívala do očí, v ktorých som sa začala topiť. Boli tak nádherne zelené. Neregistorvala som ani to, že som na moment prestala dýchať a pootvorila som ústa. Musela som vyzerať vážne komicky.

„Čo si robila v tej uličke, preboha?" spýtal sa a jeho slová v tom tichu pôsobili ako výkrik. Párkrát som zamrkala a až potom som na nadýchla pripravená odpovedať.

„Snažila som sa brániť..."zamrmlala som a skoplila zrak na svoje kolená. Uchechtol sa.

„To mi je jasné, ale ako si sa tam dostala?" opravil sa a ja som si uvedomila, akú sprostosť som treskla. Znova som sa začala červenať.

„Len som sa bola vyvetrať lebo mi bolo zle, ale skôr ako som si uvedomila ako dlho tam stojím prišiel ten chlap a ja som bola bez šance a skoro ma znás-" rozprávala som čoraz hlasnejšie, zatiaľ čo sa mi do očí hrnuli slzy, no skôr ako som začala hystericky vyvádzať vtiahol si ma do objatia.

Moje telo pohltili vzlyky, ktoré sa ozývali po celej kuchyni. Ukľudnila som sa až keď sa mu ma podarilo utíšiť.

„Neboj to bude dobré. Už sa ti nič nestane..." šepkal mi stále dookola a to bolo jediné čo mi mohol práve teraz sľúbiť.
~~~
Tak tu je druhá časť. Budem rada za hviezdičku alebo aj za váš názor čo si zatiaľ o príbehu myslíte :)
Krista.