After All.

Chapter 3.

Do sobotňajšieho rána som sa zobudila vďaka vábivej vôni lievancov. No a po chvíli som došla k záveru, že sa robia raňajky.

Otvorila som oči, pomaly sa podoprela na lakťoch a uvidela ako Harry machruje v kuchyni pri panvici.

„Dobré ráno." pozdravila som rozospatým hlasom a naliala si vodu, aby som spláchla tu suchotu v ústach. Nakukla som ponad Harryho plece a uvidela kôpku lievancov na tanieri.

„Dobré aj tebe, spachtoš." usmial sa a ešte k tomu sa mu vytvorili tie jamky v lícach, ktoré mi stihol predstaviť už včera.

Pri slove spachtoš som sa trochu zaškerila, ale nechala som to tak a sadla si ku stolu, ku ktorému si po chvíli prisadol aj Harry. Položil predo mňa tanier, no ja som naňho vypleštila oči.

„To nezjem ani keby som tu nad tým sedela tri dni, Harry." zašomrala som prekvapene a zakrútila hlavou. Pozrela som na Harryho, ktorý sa tiež usmieval.

„Nikto nevraví, že to musíš zjesť všetko, daj si koľko vládzeš" odvetil a pusti sa do svojich lievancov s čokoládovou polevou a kúskami banánu navrchu.

Musím uznať, že to bolo naozaj dobré. Celé raňajky prebehli v tichosti okrem momentu kedy sme si popriali dobrú chuť a potom sme spolu umyli riad.

★★★

„Ja ti naozaj veľmi ďakujem za všetko čo si pre mňa urobil, ale nemožem zostať dlhšie. Pozri sa ako vyzerám, nemám tu oblečenie a fakt musím ísť domov..." s týmito slovami som jednoducho otvorila dvere a zmizla.

Nenechala som ho ani nič povedať pretože by sa ma snažil presvedčiť, aby som zostala alebo, že by ma odviezol a to som nepotrebovala. Za prvé sme sa ani nepoznali a meniť sa to nebude a za druhé je prítomnosť chlapa to posledné čo potrebujem.

Môj názor na chlapov je ten, že sú všetci rovnakí a ženy chcú dostať do postele. Cesta domov mi trvala približne pol hodiny taxíkom pretože Harry býva niekde v prdeli na okraji Londýna.

Akonáhle som prišla domov, z nôh som skopla topánky a zamierila rovno do sprchy. Pustila som na seba príjemne horúcu vodu, ktorá mi umožnila pretriediť si v hlave všetky myšlienky. Sama so sebou som uzavrela dohodu, že ak náhodou ešte vkročím do nejakého klubu, za žiadnu cenu nepôjdem so žiadnym chlapom a neopijem sa tak, že o sebe nebudem vedieť.

Postupne som zo seba zmyla všetku penu, zastavila vodu a zabalila sa do uteráku. Prešla som do spálne a v skrini našla pohodlné oblečenie v podobe šedých teplákov a červeného tielka. Vysušila som si vlasy a rozhodla sa pripraviť nejaké zložky do práce, ktoré budem isto potrebovať. Celé hodiny som bola nalepená na počítači a prepočítavala sumy za náklady a investície, ktoré musia byť na chlp presne.

„A teraz by to chcelo pár minút oddychu, čo Amelia?" spýtala som sa sama seba a dala som si za pravdu.

Vstala som od stola, samozrejme celá dolánamá a urobila si niečo pod zub. S miskou cereálii namočených v jogurte som si sadla na pohovku a zapla si televíziu, v ktorej dávali správy- teda nič zaujímavé.

Prepla som to na MTV, ktoré mi hneď zlepšilo náladu. Popravde som na zvyšok práce zabudla a ani ma to nejak nezaujíma. Skoro celú noc som znova presedela v obývačke lebo akonáhle som zavrela oči, videla som uličku za klubom a toho nechutného chlapa, ale boli tam aj tie momenty ako tam vtrhol Harry, lenže to nedopadlo tak, ako to dopadlo, ale úplne inak a horšie pre Harryho. Bola som z toho vydesená, celá nesvoja, ale aj tak som bola vďačná.

-Radím ti, aby si bola ticho, ty malá suka- vyhrážal sa mi hrubým hlasom. Nechcela som ho počúvať, ale nezostávalo mi nič iné. Jednou rukou si rozopol nohavice, zatiaľ čo tou druhou na pevne držal a pripravoval sa do mňa vojsť. Začala som hystericky vrieskať, ale to ešte urýchlilo jeho konanie. Roztiahol mi nohy tvrdo, neohrabane a rýchlo do mňa vnikol, čo vyvolalo môj pridusený výkrik do tmy-

Vtedy som sa rýchlo strhla a posadila sa. Bola som spotená a vystrašená, do očí sa mi hrnuli slzy a splašené dýchanie sa nechcelo upokojiť. Bože, prečo sa mi nemôže snívať o jednorožcoch alebo o hocičom inom len nie o tomto?! Aha, na tom sa asi podpísali moji rodičia....

Chápem. Aby ste mali jasno, moji rodičia boli veľmi dobrí do dňa keď im samovoľne nepreplo a oni sa nerozhodli zneužiť svoju dcéru, ktorej bolo 15.

Našťastie k ničomu nedošlo vďaka môjmu bratovi, ktorý tam na poslednú chvíľu vtrhol a vrazil jednu otcovi. Vtedy sme od nich odišli a nejaký čas bývali spolu. Lenže keď som dosiahla 18, rozhodla som sa od neho odsťahovať. A to sa podpísalo aj na mojom názore na chlapov, žiadneho na seba nenechám siahnuť, nie to ešte niečo viac.. To vysvetľuke fakt, že mám 23 a som stále panna. Divné?! Aj ja si myslím.