After All.

Chapter 58.

Harry neprotestoval keď prišla sestrička s tým, že je čas odísť, ale za to mi venoval jedno žmurknutie, ktoré mi spôsobilo motýliky v bruchu. A ja som dostala tabletky na bolesti a s malou Darcy som zostala sama.

Pozorovala som ako kľudne spí a tešila sa aký je zatiaľ jej život bezstarostný, nemusí sa starať o nič a ja som za to nesmierne rada. Len ma mrzí, že sa narodila nemanželskému páru. Každopádne keď tabletky začali účinkovať, zavolala som sestričku, ktorá vzala Darcy, aby som mohla spať.

★★★ HARRY

Bol som nehorázne šťastný, za Ameliu aj za ten malý poklad, za moju dcéru. Wau to je taký skvelý pocit, som šťastný a plný elánu a nikto mi túto náladu pokaziť nemôže. Musím to oznámiť Niallovi a Gemme a musíme to poriadne osláviť. A potom keď bude Darcy väčšia, pôjdeme sa ukázať mame. Bude to skvelé.

Z myšlienok o dokonalej budúcnosti, ma vyrušil môj zvoniaci mobil, ktorý som hneď vybral zo zadného vačku, zodvihol a priložil si ho k uchu.

„Ahoj, kámo. Máš dnes čas?" vychrlil som naňho hneď ako ma pozdravil. Niall zostal mierne zaskočený a dôkazom mi bolo jeho ehm a hmm.

„Snáď ano.. Prečo?"

„Musíme poriadne oslavovať! Narodila sa mi dcéra." objasnil som mu a potom bolo už len počuť jeho smiech.

„To si píš kámo." zajasal nadšený Niall.

„Tak urobíme nálet k Gemme..o šiestej budem u teba." povedal som, načo Niall súhlasil a následne mi zložil. S úsmevom som sa dal na cestu do najbližšieho vinárstva, kde som kúpil to najlepšie červené víno a v supermarkete kúpil dve fľaše šampanského a fľašu whisky.

★★★

Obliekol som si čiernu mikinu, prstami si len tak prehrabol vlasy a vyrazil za Niallom.
Už som ho videl stáť pred domov v jeho tmavomodrej adidas mikine a keď ma zbadal, po tvári sa mu rozlial úsmev.

„Gratulujem ti kamoško. Je z teba tatinko.!" zasmial sa Niall tým jeho typickým smiechom.

„Díky, bro." usmial som sa a opätoval mu to chlapské objatie. Bez ďalších zbytočných slov sme nasaldi do Niallovho čierneho mercedesu, ja na miesto spolujazdca a Niall za volant. Vycúval z príjazdovej cesty a dal sa na cestu na mnou udanú adresu, teda do domu, kde býva Gemma s jej priateľom.

Celú cestu som s úsmevon na peperách pozeral von oknom na to ako pomaly rozsvecujú pouličné lampy a ako je v uliciach čoraz menej ľudí a ani si poriadne nestihol uvedomiť kde sme pretože Niall už parkoval pred veľkým rodinným domom béžovej farby. Spod nôh som vzal fľaše a nemotorne vystúpil, pričom som sa skoro zabil pretože som zabudol na to ako vysoko má Niallove auto podvozok.

„Kúp si nižšie auto, Niall." uchechtol som sa a podal Niallovi jednu fľašu.

„Ty sa nauč chodiť, Harold." zasmial sa a drcol ma do ramena a následne zazvonil na zvonček od Gemminých dverí. Chvíľu bolo počuť dupot po schodoch a následne sa otvorili dvere, z ktorých vykukla Gemma s uterákom na hlave a zubnou kefkou v ústach. Jej prekvapený výraz hovoril, že na našu náhlu návštevu nebola pripravená a zaskočenosť jej vzala všetky slová.

„Harry?!" spýtala sa neveriacky po ďalších dvoch minútach ticha. Prezerala si ma akoby som bol nejaký prízrak. Je pravda, že sme sa dlho nevideli, ale snáď nevyzerám tak zle, či áno?

„Nie, len jeho zlé dvojča." zamrmlal som ironicky. Túto vetu na mňa použila Amelia keď sme do seba vrazili na rohu ulice odkiaľ sa vyrútila ako víchor. Vyčarilo mi to úsmev na perách.

„Čo tie fľaše?" spýtala sa ďalšiu otázku a ja som na ňu.pozrel pohľadom: chceš to rozoberať na ulici? Môj zámer pochopila správne a ustúpila z dverí, aby sme s Niallom vošli a hneď v hale sa vyzuli. Gemma neznášala ak jej niekto behal po dome v topánkach, raz ma za to skoro utĺka tĺčikom na mäso. Naozaj, nepreháňam.

Všetci traja sme sa presunuli do obývačky, kde som si s Niallom sadol na pohodlnú čiernu sedačku v tvare L, zatiaľ čo Gemma priniesla poháre na stopke, určené na šampus.

„Tak vrav." prehovorila Gemma sadajúc si na taburetku oproti mne. Narovnal som sa pričom som si zhlboka vydýchol a usmial sa.

„Dnes sa mi narodila dcéra." prehlásil so hrdo a Gemma na mňa neveriacky vypleštila oči. Zubná kefka, ktorú držala v ruke jej vypadla a ja som sa začínal báť. Tak nehybne nesedia snáď ani sochy v múzeu a bledšiu stenu ako bola práve jej pokožka som ešte nevidel.

„Gemm? Si v pohode? Povedz niečo?" požiadal som ju tichým hlasom.

„J-ja gratulujem!" povedala rovnako tichým hlasom ako ja. Ona sa z toho neteší?

„Tak sa ide oslavovať, no nie?" vložil sa do toho Niall svojím smiechom, aby trochu odľahčil situáciu. Ďakujem! Otvoril som šampanské a fakt, že som Gemme skoro korkovým štupľom rozbil plazmovú televíziu, môžme vynechať. Našťastie to ani nezaregistrovala a rozžiarenými očami sledovala penu vo svojom pohári.

„Tak na rodinu!" zahlásil s úsmevom Niall a svoj pohár zodvihol do vzduchu.

„Na rodinu!" zopakovali sme s Gemmou naraz a priťukli si.
~~~
Holá. Ľudkovia, ďalšia časť. A pomaly, ale isto sa blížime ku koncu príbehu.
Dúfam, že sa časť páči ;)
Krista :).