After All.

Chapter 20.

Sedela som na okraji bazéna a močila si nohy vo vode. Spoločnosť mi robil Harry sediaci pri mne. Obaja sme boli ticho, ale nebolo to trápne, toto bolo príjemnejšie.
Občas sme medzi sebou prehovorili pár slov, ale inak nič.

Harryho ruka sa dotkla tej mojej a ja som od prekvapenia cukla. Za prvé pretože bola studená a za druhé pretože ma to naozaj prekvapilo.

„Nemáš rada ak sa ťa niekto dotýka..." prehovoril do ticha. Nebola to otázka, ale moje mlčanie mu bolo odpoveďou. Prečo to chce rozoberať? Nielen, že nemám rada cudzie dotyky, ale navyše mi vadí keď sa o mojich problémoch chce niekto rozprávať. Viem, že on to myslí dobre, ale ja skrátka nemôžem.

„Harry nerozoberaj to... Prosím... " odhovárala som ho, ale pochybujem, že sa vzdá. Opatrne som naňho otočila hlavu a zbadala ako sa na mňa pozerá. Na tvári sa mu zračil nesúhlas, obočie krčil k sebe a nevyzeral, že by to nechal len tak.

„Mel, môžem vedieť prečo?" bol neoblomný.
Ako inak, že?!

„Harry, ja nemôžem. Proste je to ťažké..." šepkala som. Nevedela som ako je na tom môj hlas, určite by mi zlyhal. Prisunul sa ku mne a jednou rukou ma objal okolo ramien. Oprela som si hlavu o jeho hruď a nechala voľný priechod slzám, ktoré som nechala tiecť. Bolo mi nanič. Potrebovala som niekoho pri sebe a Harry tu bol. Objímal ma a chcel, aby som sa mu zdôverila so svojimi problémami.

„Mel, vidím tvoj strach zakaždým keď sa ťa dotknem ja, Marc alebo pán Gordon.. A ver alebo nie, trápi ma to.." šepkal mi priamo do ucha a ja som sa neubránila zimomriavkam keď jeho teplý dych narazil na moju rozohriatu pokožku.

„Od tej noci mi na tebe záleží, prisahám." dodal s malým úsmevom. Rukou som si zotrela slzy z tváre a zhlboka sa nadýchla. Narovnala som sa čím som sa od neho odtiahla a pootočila hlavu, aby som mu videla do tváre.

„Začalo sa to keď som mala 15. Dovtedy boli moji rodičia v pohode, ale jedného dňa im preplo. Prišla som zo školy a oni na mňa čakali. Mama mi zalepila ústa a viedla ma do spálne, kde čakal otec a chceli ma znásilniť.. Lenže tam včas vtrhol Marc a vtedy pre mňa rodičia prestali existovať." vyrozprávala som mu a pozrela mu do očí, chcela som vedieť ako zareaguje a čo na to povie.

No on len sedel, zahalený v absolútnom tichu a so slzami v očiach ma sledoval. Moja myseľ z neznámeho dôvodu kričala, aby som pohľadom uhla, ale ja som to nedokázala. Tie jeho pekelne zelené oči ma hypnotizovali a každou sekundou som sa v nich strácala viac a viac.

★★★ HARRY

Bol som paralyzovaný a to už len z jej pohľadu. Tie hnedé oči a nevinný kukuč ju robil neodolateľnou. To ona aj v skutočnosti bola.

Po tom ako mi vyrozprávala časti o svojej minulosti, som mal chuť niečo rozmlátiť. Ako sa k niekomu môžu takto zachovať vlastný rodičia?!.

„Už na to nemysli.. Je to preč.." utešoval som ju tichým hlasom a čakal či mi prikývne alebo či niečo urobí. Malinko sa pousmiala a ja som to bral ako znamenie, že je to v poriadku.

Zrazu sa začala pomaly staviať, ale nesnažila sa odísť. Namiesto toho si mi opatrne sadla na kolená a tie svoje mala po mojich bokoch. Snažila sa moc nehýbať, aby sa náhodou naše telá nedotkli nejako ako by sa nemali. Mal som na mále keď sa omylom pomrvila. Zaťal som zuby a päste a snažil sa skoro ani nedýchať.

„Prepáč..." zašepkala potichu a ja som musel rýchlo otvoriť oči keď sa náhle jej teplo stratilo. Chcela sa postaviť, ale ja som mu v tom zdesení schmatol za boky, dúfajúc, že nebude kričať a ani nič podobné.

„To je v pohode, ja som v pohode." pousmial som sa pri pomyslení, že sa dokonale ovládam a tvrdím jej pravdu. Na malý moment podvihla obočie, ale potom si znova sadla a rovnako opatrne ako pred tým.

Svoje rozklepané ruky presunula na môj krk, kde ich spojila a moje ruky putovali na jej chrbát, kde začali v pomalom tepme prechádzať hore a dolu. Bolo to príjemné keď jej nabehla husia koža a vedomie, že jej ju spôsobujú moje ruky ma tešilo.

Bolo medzi nami hrobové ticho a prerušovali ho len naše nádychy a výdychy. Svoju hlavu mala položenú na mojom ramene a ja som pokojne vdychoval vôňu jej vlasov. Voňali po jahodách. No niečo ma zarazilo. Na malú chvíľu sa jej mäkké pery dotkli môjho krku. Pár sekúnd zostali pritisnuté na mojej rozhorúčenej koži a následne sa odtiahla. Dala mi pusu na krk. Keď to zopakovala druhýkrát, moje telo zasiahlo príjemné šteklenie a mal čo robiť, aby som nevzdychal.

Bolo to nanajvýš príjemné a ona sa ani nemusela snažiť a akoby rovno vedela čo na mňa zaberá.
V bruchu mi lietali motýle a ona ma provokovala ďalej.

„Mmmm" zamravčal som a ona sa v tom momente odtiahla. Vystrašene som na ňu pozrel a ona mi prestrašený pohľad opätovala. No čo som čakal najmenej, hneď na to sa usmiala a hlavu mi položila späť na rameno.
~~~
Tak tu je ďalšia časť. Čo si o nej myslíte ?
A ako to bude ďalej? Váš názor?
Krista:)