After All.

Chapter 62.

Vybavili sme posledné papierovačky a mohli sme konečne opustiť budovu, kde sa na každom kroku pohybujú chlapi v bielych plášťoch. Popravde som mal z tohto miesta hrôzu, ale to už je za nami.

„Opatrne.“ zašepkala Amelia keď mi podávala Darcy do rúk, aby si mohla sadnúť na miesto spolujazdca. Darcy som jej vrátil a naložil veci do kufru. Sadol som si za volant a vyrazil na cestu domov.

„Mám pre teba jedno prekvapenie.“ oznámil som Amelii. Veľmi jasne som si uvedomoval, že ona prekvapenia miluje a, že je tiež strašne nedočkavá. Periferným videním som si všimol ako sa narovnala a otočila na mňa hlavu.

„A povieš mi ho?“ spýtala sa ma nadšene. Mohol som si vybrať- poviem jej o tom, že som nás už tak trochu presťahoval alebo si ju pekne vychutnám a potrápim ju. Som skôr za tú druhú možnosť.

„Nie.“ odpovedal som jednoducho s preveľkým úškľabkom na perách a na križovatke vedúcej k Amelii, som zabočil doľava a hnal sa svojím smerom.

★★★AMELIA

Navonok som sa snažila vyzerať pokojne a vyrovnane, ale vo vnútri som šalela. Od nedočkavosti som sa mohla roztrhať, ale vedela som, že Harry by mi to nepovedal ani keby som ho prosila na kolenách. A to ja rozhodne robiť nebudem.

„No ták, Harry.“ škemrala som svoj ďalší pokus dostať z neho čo za prekvapenie to je, ale on sa len usmieval a jeho odpoveďou bolo iba „nie.“. Zjavne mu robilo ohromnú radosť, vidieť ma od nedočkavosti trhať sa na kúsky.

„Si hrozne zlý.“ zavrčala som, venovala mu jeden prebodávajúci pohľad a znova sa otočila k oknu.

„Aj ja ťa neskutočne ľúbim.“ kyslo sa zaškeril a položil mi svoju teplú dlaň na koleno. Začal ma hladkať a ja som sa uvoľnila. Snažila som sa nemyslieť na to obrovské tajné prekvapenie.

★★★ HARRY

Zastavil som kúsok od domu. Amelia našťastie spala aj s Darcy v náručí a ja som si neodpustil široký úsmev. Pohľad na dve najdôležitejšie osoby v mojom živote bol neopísateľný a teraz som jednu z nich musel zobudiť. Jemne som Ameliu pohladil po líci a druhou rukou jej odopol pás, obopínajúci ju. Jej viečka sa zatrepotali a ona pomaly otvorila ospalé oči.

„Už sme tu.“ zašepkal som s úsmevom a jej oči sa znova rozžiarili. Iskričky zvedavosti sa v nich nedali prehliadnuť. Pozrela sa von oknom, no jej pohľad zostal zamračený.

„Kde tu?“ spýtala sa s podvihnutým obočím a ja som vystúpil. Moje telo schladil fúkajúci vietor, ale bolo to celkom príjemné. Otvoril som aj Amelii, ktorá opatrne vystúpila aj s Darcy.

„Len kúsok.“ zamrmlal som. Amelii som venoval pusu na spánok a ruku jej položil na kríže. Ukázal som smer cesty k môjmu domu a pomaly sa ňou rozišli. Keď sme zahli do správnej ulice, Amelia sa náhle zastavila a otočila sa na mňa.

„Harry, to si robíš srandu..“ zostala celkom prekvapená, len ma trochu zarazilo, že nespoznala okolie.

„Nie. Myslím to smrteľne vážne.“ odpovedal som s vážnou tvárou. V Ameliiných očiach sa objavili slzy, ktoré jej o chvíľu stekali po červených lícach. Úsmev na jej tvari bol ten najkrajší, aký som kedy videl a už len táto maličkosť ma robila hrozne šťastným.

„Sťahujeme sa?“ spýtala sa ma, v očiach veľké otázniky.

„Nie.“ odpovedal som s úškľabkom a Amelii v tom momente zamrzol úsmev. Neveriacky na mňa vypleštila oči a povitiahnuté obočie pridalo jej prekvapenosti ešte viac.

„Ale veď si vr-“

„Už sme.“ skočil som jej do reči.
To ako jej sánka klesla a oči skoro vypadli od prekvapenia, bolo na nezaplatenie.

Chytil som Ameliu za ruku a kráčali sme k novému domovu, teda pre Ameliu a Darcy. Otvoril som dvere a nechal Ameliu vojsť.

★★★ AMELIA

Stále sa mi nechcelo veriť, že nás Harry presťahoval. Nový domov, nová etapa.
Lenže ešte tu neboli všetky veci, Darcy tu nemá postieľku ani detskú izbu. Ešte treba doriešiť veľa vecí.

„To je úžasné.“ povzdychla som si keď som položila Darcy do našej postele. Ruky som mala voľné, tak som ich omotala Harrymu okolo krku a pritiahla si ho do bozku. Pocítila som ako sa usmial, svoje ruky presunul pod môj zadok a následne ma vyzdvihol. Obmotala som mu nohy okolo pásu a po nabratí nového vzduchu sme znova pokračovali v neúprosnej bitve jazykov, ktorú som mala v pláne vyhrať.

„Milujem ťa.“ zašomral Harry a snažil sa prejsť do vedľajšej izby. Pravdupovediac mu to robilo dosť problém, ale tak čo si budeme nahovárať, nie som najľahšia.

„Ďakujem.“ vrátila som mu to naschvál a on ma na znak svojej nespokojnosti pohrýzol do pier.

„Aj ja teba.“ opravila som sa keď som bola položená do mäkkých, voňavých perín. Harryho telo sa ocitlo nado mnou, pričom ma precízne a hlavne rýchlo zbavil oblečenia. Ja som sa tým zaoberať nemusela, urobil to isté so sebou sám a potom sa venoval už len mne.

„Prosím, zatiaľ nechcem pre Darcy súrodenca.“ zamrmlala som mu na znamenie toho, aby sa neurobil do mňa, ale inam. S kyslým úškľabkom ma pobozkal na krk a spojil naše telá v jedno.
~~~
Ďalšia časť!! :) Dúfam, že sa páčila a za prípadne chyby sa ospravedlňujem.
Krista :).