After All.

Chapter 41.

„Už by som mala ísť..“ zachichotala som sa a v snahe sa postaviť na nohy, ale Marc ma čapol za zápästie a stiahol späť k sebe. Narazila som mu do hrude a začala smiať ako šialená.

„Nikam nepôjdeš, ja som pil, Sarrah šoférovať nevie, tak spíš tu.“ rozhodol s vážnou tvárou. Fakt bol síce, že sme s Marcom vypili fľašu vína, ale taxíky jazdia v tejto lokalite stále. Ale prečo nie, môžme si pozrieť nejaký film, s pukancami pred telkou ako za starých čias, keď nám bolo pätnásť.

„Fajn.“ zašomrala som na súhlas a šla si do kuchyne pre pohár vody.

★★★

„Neviem ako vy, ale my ideme spať.“ zamumlala Sarrah za sprievodu zívania a postavila sa zo sedačky. Marc na ňu stočil svoj pohľad a pousmial sa.

Pritiahol si Sarrah k sebe, aby jej dal pusu a potom jej jednu pusu venoval aj na bruško zahalené v tričku. Pohladil ju po zadku, načo si vyslúžil jej prísny pohľad a Sarrah potom odišla.

S Marcom sme si prepli iný film, pritom z misky ujedali pukance a smiali sa ako šialený nad logikou Ricka O'conela. (Btw: herec z filmu múmia- Brendan Fraser.) Tie jeho filmy jednoducho zbožnujem a hltám ho pohľadom.

„Rick O'conel..“ napodobnila som podľa herečky a začala sa smiať. Marc mi drcol čelom do toho môjho ako baran.

„To bolelo“ zašomrala som a zakryla si tvár. Cítila som ako na mňa Marc pozerá, mal tvár tesne pri mojich rukách  a fuňal mi na prsty. Svojimi rukami odsunul z tváre tie moje ruky a ja som naňho vybafla ako strašiak. Zahral to akože sa zľakol a šokovane zhíkol. Blbli sme ako malé deti a páčilo sa mi to, keď si odmyslím alkohol, ktorý nás rozšupol.

★★★

Ledva som vyšla po schodoch do hosťovskej izby. Smiala som sa a práve kvôli smiechu som sa potkýňala o svoje nohy. A možno v tom mal svoju úlohu aj alkohol. Ale iba možno(:D)

So smiechom som sa odpratala do kúpeľne, kde som si opláchla tvár a potom zakotvila v posteli. Po polhodinovom pozeraní do stropu, mi začal vyzváňať mobil. Smola bola, že bol dolu v obývačke na stolíku. Kto mi volá o pol jednej ráno? Zvonenie neutíchalo, tak som bola nútená vstať z postele a poslepiačky zísť schody dolu, aby som zodvihla mobil.

★★★ HARRY

Zvonilo to dosť dlho a volal som jej už druhýkrát. Tu v Londýne je pol jednej takže v Los Angeles je približne pol šiestej, určite nespí. Ale je možnosť, že je ešte v práci alebo vonku. Už som sa to chystal zložiť keď sa ozvalo zívnutie.

„Haló?“ zachripela ospalo a mne sa po tvári rozlial obrovský úsmev. Moje vnútro jasalo už len z toho faktu, že to zodvihla a ja som nemusel sklamane odložiť mobil na nočný stolík.

„Ahoj, Amelia. Ako sa máš? Prečo si mi nezavolala?“ vypytoval som sa nadšene a čakal na jej odpovede. Chvíľu bola ticho. Posadil som sa na posteli a chrbtom sa oprel o čelo postele.

„Momentálne rozmýšľam iba nad
posteľou, pretože si ma zobudil.“ odvetila mrzuto a mňa to donútilo podvihnúť obočie. Zobudil? Kto chodí spať o šiestej?

„Zobudil?“ spýtal som sa prekvapene a zároveň zarazene.

„Áno. Tu v Londýne je skoro jedna ráno, Harry...“ zamrmlala a ja som už znova vypleštil oči. Sánka mi od údivu klesla dolu a vydal som zo seba iba niečo ako huh. Mobil mi skoro vypadol z ruky a mal som chuť sa obliecť a vyraziť za ňou, aby som ju mohol tuho objať a dať jej pusu do vlasov, na čelo na jemné pery, na špičku nosa, za ucho.

Chcel som jej pošepkať ako ju mám rád, dlaňami krúžit po jej bokoch, až by som sa dostal na zadok a pevne ho zmačkol. Uf, nemal by som rozmýšlať  týmto smerom.

„Č-čo? Ty si v Londýne?“ skoro som až vykríkol od radosti. V tomto momente som snáď nemohol byť šťastnejší.

„Včera som priletela...“ odvetila jednoducho a ja som si ju predstavil ako myká plecami alebo prekrúca tie svoje čokoládovo hnedé oči.

„To je skvelé!“ vypískol som nadšene. Sám sebe sa čudujem, že som nevyskočil z postele a nezačal si po izbe tancovať.

„Môžem ťa prísť navštíviť?“ spýtal som sa s nádejou v hlase čakal či mi odpovie. Bol som závislý na jej zamatovom a mierne chrapľavom hlase. No ona bola ticho a ja som začínal rozmýšľať či ma má ešte ako-tak rada.

„Dobrú noc, Harry.“ odbila ma jednoducho a skôr ako som stihol niečo namietať, zložila to.

Znova som sa ako totálny debil usmieval a len tak sedel o jednej ráno opretý o kopu vankúšov. Rozmýšľal som nad tým ako ju prídem navštíviť do práce alebo domov, hneď medzi dverami jej vtisnem sladkú pusu a omotám jej svoje ruky okolo toho jej útleho pásu. Zaborím si tvár do jej priehlbinky pod krkom a vdýchnem hej sladkú kvetinovú vôňu.

„Ale no ták...“ zamrmlal som sám sebe, hlavu zakláňajúc dozadu. Príčinou bolo nálhle zaplnenie priestoru mojich boxeriek. A to všetko len kvôli Amelii, ktorá je už dávno niekde v ríši snov.