O PÁR TÝŽDŇOV NESKÔR:
Bolo kurva ťažké sa nacpať do púzdrovej sukňe, ktorú som si dnes odsúhlasila do práce. Zastrkala som si do nej bielu blúzku a otočila sa na Harryho, ktorý ma úpenlivo pozoroval pred zrkadlom.
„Vyzeráš perfektne." žmurkol na mňa Harry a potľapkal si po kolenách na znak toho, aby som si mu na ne sadla. S úsmevom som tak urobila, ale látka ma zastavila asi v polovici pohybu.
„Škoda, že si v nej nesadnem." zamumlala som pomedzi zuby a vrátila sa do stojatej pozície, smutne pozerajúc na Harryho nechápavý pohľad, ktorým ma skenoval.
Znova som sa vrátila ku skrini a prehľadávala jednu poličku za druhou, v úmysle nájsť čierne pohodlné legíny a nejaký dlhší sveter, ktorým by som sa aspoň trochu zakryla. Rýchlo som sa prezliekla a bez toho, aby som sa Harryho pýtala ako vyzerám, som schmatla kabelku v zámere ísť.
„Hej a pusa?" skríkol po mne Harry z obývačky a keď som sa otočila, stál vo dverách haly s rukami založenými na hrudi a úškľabkom na perách.
Venovala som mu jednu rýchlu pusu, ale to by nebol Harry, keby ma neschmatol za pás, neuväznil v objatí a s perami tesne prilepenými na mojich, snažiac sa mi jazykom dobyť do úst. Zasmiala som sa do pusy, snažiac sa od neho odtiahnuť a dostať sa z jeho zovretia, inak prídem do práce neskoro.
„Musím ísť." zamrmlala som mu do ucha, hladiac ho po líci a potom som prešla ku dverám, aby som sa obula a obliekla som si béžový kabát. Cez plece som si prehodila čiernu kabelku a vyšla z domu.
„Amelia, počkaj! Odveziem ťa." začula som Harryho hlas a keď som sa otočila, videla som ako vybieha z domu, prevlieka si cez hlavu mikinu a odomyká auto. S úsmevom som sa zvrtla na opätku, vrátila sa k nemu a nasadla na miesto spolujazdca. Harry si sadol za volant a vyrazili sme naprieč dlhými ulicami plniacimi sa ďalšími autami a autobusmi.
Celú tú dobu som len potichu zízala von oknom, Harryho ruka mi upokojujúco krúžila po kolene, zatiaľ čo na mňa rozprával, no ja som nevnímala. Keď sme stáli na semafore, Harry sa ku mne naklonil a vtisol mi pusu na líce, pýtajúc sa ma nejakú otázku.
„Čo na to povie Marc?" spýtala som sa ho otázku, ktorá mi dosť dlho dupala po mysli a úplne odignorovala tú jeho. Otočila som sa na Harryho, ignorujúc aj slzu, ktorá sa mi skotúľala po líci, a ktorú Harry jedným ťahom palca zotrel. Povzbudivo sa na mňa usmial, chytajúc obe moje líca do rúk a oprel si čelo o to moje.
„V prípade keď zo šoku nezabije otca dieťaťa svojej sestry, myslím, že bude šťastný." zaškeril sa na mňa, zatiaľ čo ja som mu darovala jedu ranu do ramena, ktorú akosi úplne ignoroval. Venoval mi jeden úškľabok, ktorý som sa snažila ignorovať pre zmenu ja, ale nakoniec som bola ja, čo sa začala smiať.
„A čo by sme my potom robili?" podotkla som prstom ukazujúc na svoje brucho skryté pod kabátom a bavlnemým svetrom. Harry sa usmial ukazujúc svoje jamky a svoje teplé dlane presunul na moje stehná, ktoré začal hladkať. No náhle sa odtiahol pretože na semafore naskočila zelená a za nami bola celkom dlhá rada áut.
★★★
„Ahoj, čo tak skoro na obed?" spýtala sa ma s úsmevom Rebecca prisadajúc si ku mne a tiež sa pustila do svojho obeda. Áno dnes som bola kvôli nehoráznemu hladu nútená ísť na obed skôr. A to som jedla pred skoro troma hodinami.
„Za jedno som mala hotovú prácu a bola som hrozne hladná." usmiala som sa na ňu. Becca len prikývla a ďalej sme sa venovali len svojim tanierom, z ktorých postupne ubúdalo. Keď sme sa chystali odísť, prisadol si k nám Liam so svojím obedom, tak sme ešte zostali.
„Dobrú chuť." popriali sme mu obe naraz s úškľabkom.
„Platíš mi kino, baby" vyhŕkla Rebecca keďže sme to povedali naraz a ja som si to ani nestihla uvedomiť. Drcla som ju do ramena, postavila sa od stola na odchod.
Keď som vošla do svojej kancelárie s nejakým divným nadšením som dokončila zvyšné papiere a v kľude odišla.
Prechádzala som zrovna tou ulicou odkiaľ sa na mňa minule vyrútil blondiak a vtedy s ním bol aj Harry, keď som zbadala vychádzať mne dosť známu osobu zo zlatníctca. Bola s ním nejaká vysoká baba, možno tak v jeho veku, možno o rok staršia. Mala blond vlasy a veselo sa nad niečím smiali. Potom dala Harrymu pusu na líce, zatiaľ čo on si ju tisol na hruď v objatí a potom jej do ruky strčil malú taštičku.
Nemohla som sa na to pozerať, bolo mi do plaču, chcela som utiecť domov a zamknúť sa, ale na druhej strane som mala sto chutí ísť za ním, spýtať sa ho, kto to bol a nakoniec mu dať jednu takú dobre vetrom chladenú. Nakoniec som to nechala tak, zotrela neposlušnú slzu z líca nahodila falošný úsmev ignorujúc ako sa pri tom musím premáhať a odišla smerom domov, ale najdlhšou cestou akú som poznala.
~~~
Opäť som trochu prišla otravovať vaše životy. Tentoraz s novou časťou :) Už bolo na čase, nie? Ták zaujíma ma váš názor na časť.. Len do toho :p
Krista :)
YOU ARE READING
After All.
RandomAko malá si v živote pretrpela veľa. To, čo jej spôsobili rodičia ju núti neveriť chlapom a jedinou oporou jej je brat, ktorý ju chráni. Ale čo sa stane ak, ju niekto zachráni z tmavej uličky? Bude naňho myslieť aj po tom večere? Stretne ho ešte nie...