After All.

Chapter 44.

„Toto by som od teba nečakal." zaškeril sa na mňa Harry a ja som mu venovala jednu ranu päsťou do ramena. Nepohlo to s ním ani o piaď a namiesto toho sa len uchechtol.

„A čo druhé kolo?" spýtal sa a v tých jeho nehorázne krásnych očiach sa zablysla túžba. Mojou odpoveďou pre neho bolo prekrútenie očí a zakutrala som sa viac pod perinu. Harryho ruka sa automaticky omotala okolo mňa a vtisol mi pusu do vlasov

„Dobrú." zamrmlala som a hlavu si položila na jeho hruď. Počúvala jeho zbesilý tlkot srdca, ktorý sa ale postupne ukľudňoval.

★★★ HARRY

Lenivo som sa prevalil na druhý bok v zámere omotať ruku okolo Ameliinho pásu, ale jej polovica postele bola prazdna. V momente som vypleštil oči v šoku a rozhliadal sa po celej izbe a až som ju nakoniec zbadal vo dverách s úsmevom na perách a založenými rukami.

„Dobré ráno." pozdravila ma a poslala mi vzdušnú pusu.

„Pozoruješ ma pri spánku?" opýtal som sa jej s úškľabkom namiesto odpovede. Prikývla a prešla k posteli, na ktorú si kľakla a po štyroch prešla až ku mne, aby mi dala pusu na dobré ráno.

S radosťou som jej ju opätoval a stiahol si ju až k sebe pod perinu. Nečakala to a preto jej z úst unikol výkrik a hneď po ňom aj slabý smiech. Chcela sa dostať z postele von, ale to som jej nedovolil a pokračoval v bozkávaní jej líc, pier, spánku a krku. Ignoroval som fakt, že by som mal ísť do práce, ignoroval som aj to, že ona chcela ísť do práce, chcel som byť len s Ameliou. Hoci kedy, hoci kde a hoci ako. Len my dvaja a boli by sme šťastní. Videl by som jej smiech ako teraz, držal by som v náručí jej drobné telo.

„Musím ísť do práce." zasmiala sa a odhrnula si z tváre vlasy. Boli tak chaotické, určite sa zdesí až ich uvidí. Teraz sa už definitívne postavila z postele a urobila to tak rýchlo, že som ju ani nestihol chytiť.

„Na skrinke ti nechám náhradný kľúč. Zamkni. Mám ťa rada, pa." usmiala sa na mňa venovala mi rýchly bozk a upravila si šaty. Odbehla do kúpeľne a keď sa okolo mňa znova prehnala, na ceste do haly, zacítil som jej úžasnú kvetinovú vôňu. Usmial som sa a keď som začul klapnúť dvere, znova som sa zvalil do perín.

★★★ AMELIA

Akonáhle som vošla do budovy s plnými rukami, všimla som si Rebeccu ako jej na tvári hrá veľký úsmev od ucha k uchu. Keď som podišla bližšie k nej, ani mi nepodávala kartu- rovno mi ju pípla a potom sa ku mne rozbehla, aby sa mi mohla hodiť okolo krku.

„Tak si mi chýbala." zamrmlala som jej do ramena a Rebecca ma ešte silnejsie zovrela okolo pása. Po chvíli sa odo mňa odtiahla a obe naraz sme si utreli slzy z kútikov. Nedalo mi to a musela som sa nad tým zasmiať.

„Ty mne tiež." zahundrala som a podávala jej kelímok s kávou, lenže Rebecca na mňa ospravedlňujúco pozrela a svoj pohľad stočila na kávu, ktorú mala za pultom. Naoko urazenen som na ňu prižmúrila oči a snažila sa tváriť nazlostene.

„Ty." precedila som pomedzi zuby, ale potom mi to nedalo a rozosmiala som sa. Aj Rebecce sa uľavilo, pretože zistila, že sa na ňu vôbec nehnevám.

„Musím ísť ešte odniesť Tomlinsonovi papiere. Zatiaľ ahoj." usmiala som sa na ňu, pozbierala papiere a kávy, mieriac k výťahu, do ktorého som nastúpila a po dvoch minútkach sa ocitla na požadovanom poschodí. Po prejdení krátkej chodby som otvorila dvere od svojej kancelárie.

So širokým úsmevom na perách som vstúpila dnu a užívala si ten pocit byť späť. Pohodlne som sa usadila do kresla a pozorovala či sa u mňa v kancli nič nezmenilo. Všetko bolo v najväčšom poriadku až na obrazovku počítača, ktorá bola polepená krikľavorúžovými papierikmi- mojimi papierikmi.

»Chýbaš mi. Hazz.« bolo napísané na jednom z nich. Vyčarilo mi to na tvári úsmev. V tom sa ozvalo zaklopanie na dvere a dnu nakukol Liam.

„Vitaj späť." usmial sa na mňa a ja som sa mu hodila okolo krku. Liam mi ovinul ruky okolo pásu a natlačila si ma na hruď.

„Ďakujem" usmiala som sa a už znova si zotrela slzy s kútikov očí.

„Jeden tam máš aj odo mňa." zaškeril sa milo keď som akurát prechádzala k počítaču.

Pohľad som stočila na obrazovku plnú lístkov a hľadala nejaký s Liamovým rukopisom. Našla som ho v ľavom dolnom rohu obrazovky.

"Mám ťa rád :) L." musela som sa nad tým pousmiať. Bolo od nich, od Harryho, Liama a Rebeccy, veľmi milé. Nahrnulo mi to slzy do očí.

V tom mi do hlavy trklo, že musím zaniesť papiere Tomlinsonovi. Schmatla som potrebné veci a ponáhľala sa za ním.

„Liam, idem za Louisom. Na stole máš kávu" odvetila som ako som okolo neho prechádzala mieriac k výťahom. Ani som nezačula či niečo namietal pretože dvere výťahu sa za mnou zatvorili, aby som sa mohla vyviesť o pár poschodí vyššie, do kancelárie môjho šéfa.
~~~
Ták po dlllllhej dobe zasa nejaká tá nová častička. Dúfam, že vás to čakanie od príbehu neodradilo a čítanie ste si užili :3.
Krista :).