After All.

Chapter 30.

HARRY:

Akonáhle som dnes ráno opustil jej byt, zamieril som za Niallom.
Ten ma ako vždy čakal s úsmevom a pivom v ruke. Typický Niall.

„Neblázni. Som tu autom..." zasmial som sa a usadil sa na sedačku. Zrak mi padol na telku, v ktorej bežal futbal, ale to ma netrápilo. Ja som myslel na Ameliu a na to čo robí. Či je doma a spí po náročnej práci alebo je zavalená papiermi, z ktorých jej vykúka len hlava.

Spomenul som si ako vyčerpane klipkala očami, keď sa snažila držať oči otvorené. Aký blažený úsmev sa jej rozlial po tvári keď dosiahla svoj vrchol. A keď zavzdychala moje meno, to bolo niečo neopísateľné. Keď sa na mňa na ďalší deň ráno usmiala a keď sa zatvárila nazúrene keď som jej povedal, že som jej zavolal taxi. Bola jednoducho neskutočne úžasná.

Mal som pocit ako by bolo mojou povinnosťou byť pri nej a dávať na ňu pozor. Už dlho som nebol v spoločnosti niekoho tak skvelého. S Ameliou som sa nemusel rozprávať do nekonečna, úplne stačilo, že bola pri mne, či už vedome alebo v spánku keď sme vedľa seba spali.

„Hej, vnímaš ma?!" napomenul ma Niall, ktorý sa snažil získať moju plnú pozornosť. Ani som si neuvedomoval, že mi pred tvárou máva rukou. Musel som párkrát zamrkať, aby som sa dal ako-tak dokopy a stočil som naňho svoj prekvapený pohľad.

„Prepáč, ani nie. Čo si sa pýtal?" ospravedlňujúco som sa naňho pousmial a snažil sa spomenúť o čom sme sa bavili, ale nič. Niall na moment skrčil obočie a zagánil na mňa, ale hneď nato sa jeho tvár vyjasnila a objavil sa na nej široký úsmev.

„Pýtal som sa ťa, či by sme večer niekam nezašli. Dáme si pár drinkov a namotáme nejaké baby." drgol do mňa lakťom, za čo by som mu najradšej jednu natiahol, ale nemal som náladu.

Na chvíľu som sa nad tým zamyslel a spomínal na staré časy keď sme sa takto zabávali. Do hlavy sa mi natlačil deň keď som Nialla odvážal domov totálne rozbitého a po ceste späť som začul krik. Ameliin krik. Pokrčil som nad tým obočie a potriasol hlavou, aby som tieto myšlienky vyhnal.

„Hm, tak čo? " znova do mňa drgol. A ja som naňho znova pozrel pohľadom čo odo mňa chceš?!, načo Niall podvihol obočie.

„Tak fajn, ale nie, že sa zasa rozbiješ ako minule..." zasmial som sa a Niall sa hlasno rozosmial ako je jeho zvykom. Tľapli sme si a začali sa venovať futbalu, ktorý bežal v telke.

★★★

Boli sme v bare hodinu a Niall už ledva rozprával. Lial do seba jednoho panáka za druhým, miešal whisky, vodku a tequilu. Tancoval ako zmyslov zbavený.

„Harold, daj si aj ty. Pijeme na narodeniny tam tej kočky." prišiel ku mne, teda ak sa to dalo nazvať chôdzou, oblapil ma rukou okolo ramien prstom ukázal na štíhle dievča, ktoré s drinkom v ruke tancovalo pri bare aj s kamarátkami. Bola pekná, to áno, ale niečo mi na nej vadilo.

„Nepijem. Kto ťa povezie domov? " spýtal som sa ho keď už na barmana mával, aby mu nalial ďalší drink. Len nechápavo mykol plecami a s dvoma pohármi mieril za oslavujúcou svetlovlasou slečnou. Ja som zostal pri cole s ľadom a bolo mi fajn.

Občas som pohľadom zablúdil za Niallom ako tancuje s tou babou alebo si niečo šepklai a smiali ako trafení. Dievča z neho bolo totálne mimo, kamarátky po nej hádzali pohľady alá ty mrcha, ale jej to bolo očividne jedno.

Niallovi ani nevadilo ako sa okolo neho obšmieta, proste si užíval život a starosti hodil za hlavu. A po asi hodine a pol zamierili ku mne, vysmiatí ako slniečka na hnoji, červení ako rajčiny a zadýchaní akoby ubehli maraton.

„Z-zaviezol b-by si nás domov, brácho?" spýtal sa ma, no skoro som mu nerozumel. Musel toho popiť oveľa viac ako som si všímal. Jeho spoločníčka sa začala chichotať načo som sa na ňu zvedavo pozrel. Niečo pošepkala Niallovi a ten sa začal smiať tiež. No dievča, ty si sa zriadila. Dopil som svoju colu, zaplatil barmanovi účet a zoskočil z barovej stoličky. Len som nad nimi prekrútil očami a pomohol Niallovi s chôdzou.

Jeho ruku som si prehodil cez rameno a stiahol si skoro celú jeho váhu na seba. A, aby toho ešte nebolo málo, on zas na seba stiahol jeho známosť, čiže som ťahal dvojitý náklad. Nevedeli ani stáť. Zajtra budú mať obaja riadnu opicu.

Nejako sa mi ich oboch podarilo natrepať na zadné sedadlá, kde sa na seba začali vrhať akoby sa chceli zjesť a ja som si sadol za volant. Naštartoval som a viezli sme sa v tichosti prázdnymi ulicami k Niallovi domov. Pomohol som im do bytu a s hlasným pozdravom som odišiel domov aj ja.

Trochu hlasno som za sebou zavrel dvere a bolo mi to v celku jedno, hlavne, že o chvíľu budem ležať v teplej posteli. Sám.

Zamieril som rovno do postele a s myšlienkami niekde pri Amelii som si zaspomínal a nakoniec upadol do spánku
~~~
A je tu ďalšia časť! Dnes celá z Harryho pohľadu :) Čo si o nej myslíte?
Za prípadné chyby sa ospravedlňujem. :/
Krista :)