Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

386. Cestou na západný breh Jordánu

     17. február 1946
     Ježiš je znova na ceste. Kráča na juh popri meandroch rieky a hľadá niekoho, kto by ho previezol na druhý breh. Všetci apoštoli sú okolo neho a rozprávajú sa o udalostiach posledných dní, ktoré strávili v Šalamúnovej dedinke a v jeho dome. Ako som pochopila, zostali tam, kým sa nerozšírila v nepriateľských kruhoch správa o Ježišovej prítomnosti. Keď sa tak stalo, odišli a starostlivosť o domček, ktorý opäť dali do poriadku, prenechali na starého Ananiáša, ktorý je teraz spokojný vo svojej už nie bezútešnej chudobe.
     „Dúfajme, že terajší stav duší potrvá," povie Bartolomej.
     „Ak sem budeme prichádzať častejšie, ako hovorí Učiteľ, udržíme ich v takom rozpoložení," odpovie Júda Alfejov.
     „Chudák starček, plakal! Obľúbil si nás...," povie Ondrej, ktorý je tiež dojatý.
     „Mne sa páčila jeho posledná reč. Pravda, Učiteľ, že hovoril ako múdry človek?" povie Jakub Zebedejov.
     „Ja vravím, že hovoril ako svätý!" zvolá Tomáš.
     „Áno. A budem mať na pamäti jeho túžbu," odpovie Ježiš.
     „Čo to presne povedal? Ja som bol s Jánom preč, boli sme povedať Michalovej matke, aby nezabudla a robila to, čo jej povedal Učiteľ, a tak to neviem presne," povie Iškariotský.
     „Povedal: 'Ak pôjdeš cez dedinu mojej nevesty, povedz jej, že neprechovávam hnev voči nej a že som spokojný, lebo už nie som opustený, pretože takto bude Boží súd voči nej menej prísny. Povedz jej, aby vychovávala vnukov vo viere v Mesiáša, lebo takto budú so mnou v nebi, a len čo budem v Božom pokoji, budem sa modliť za nich a za ich spásu.' A to jej poviem. Vyhľadám tú ženu a poviem jej to, lebo takto je to správne," povie Ježiš.
     „Ani jedno vyčítavé slovo! Ba je šťastný, že keď už neumrie od hladu a nie je bezmocný, hriech tej ženy bude menší. To je obdivuhodné!" povie Júda Alfejov.
     Názory sú protikladné. Matúš sa obráti na Ježiša: „Čo si o tom myslíš ty, Učiteľ? Zostane to tak, ako to bolo predtým, alebo sa veci zmenia?"
     „Zmenia sa..."
     „Vidíš, že mám pravdu ja...," zvolá víťazne Tomáš.
     Ale Ježiš naznačí, aby ho nechali dohovoriť a povie: „Zmenia sa pre starčeka pre jeho láskavé odpustenie, a to tak v nebi, ako aj na zemi. Pre ženu sa nezmenia. Jej hriech stále kričí pred Božími očami. Iba keby sa kajala, mohol by sa zmeniť jej prísny trest. A ja jej to poviem."
     „Kde býva?"
     „V Masade so svojimi bratmi."
     „A chceš ísť až tam?"
     „Aj to sú miesta, ktoré treba evanjelizovať..."
     „A čo Kariot?"
     „Vystúpime do Kariotu z Masady a pôjdeme do Joty, Hebronu, Betsury, Beteru, aby sme boli znova v Jeruzaleme na Turíce."
     „Masada je Herodesovo miesto..."
     „Čo na tom záleží? Je to pevnosť. Ale on tam nie je. A keby aj bol...! Prítomnosť jedného človeka mi nemôže zabrániť, aby som bol Spasiteľom."
     „Kde prekročíme rieku?"
     „Pri Galgale. Odtiaľ pôjdeme popri vrchoch. Noci sú svieže a nov mesiaca ziv je jasný na pokojnej oblohe."
     „Ak pôjdeme cez tieto miesta, prečo nepôjdeme na vrch, kde si sa postil? Je správne, aby sme ho všetci dobre poznali," povie Matúš.
     „Pôjdeme aj tam. Ale pozrite, loďka. Dohodnite prepravu, aby sme mohli ísť po druhej strane."