Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

378. Podobenstvo o vtáctve. Ježišova láska k deťom. Pasca Židov a zásah Klaudie

     Pred túto kapitolu dajte videnie zo 14. augusta 1944 – ovečka v ovčinci pri nohách dobrého Pastiera.

     6. február 1946
     Ježiš je v úrodnom kraji Betánie, ktorý je v tomto krásnom mesiaci nísan celý rozkvitnutý, pokojný a čistý, akoby stvorenstvo bolo umyté od každej nečistoty. No nájdu ho tu zástupy, ktoré ho určite hľadali v Jeruzaleme a ktoré nechcú odísť bez toho, aby ho nevypočuli a neodniesli si v srdci jeho slová. Je ich tak veľa, že Ježiš prikáže zhromaždiť ich, aby ich mohol vyučovať. A Dvanásti spolu so sedemdesiatimi dvoma, ktorí znova doplnili skupinu na približne taký počet novými učeníkmi, ktorí sa k nim pridružili v poslednom čase, sa rozpŕchnu na všetky strany splniť príkaz, ktorý dostali.
     Medzitým sa Ježiš v Lazárovej záhrade lúči so ženami, zvlášť s matkou, ktoré sa na jeho príkaz vracajú do Galiley, sprevádzané Šimonom Alfejovým, Jairom, Alfejom Sáriným, Marziamom, Zuzaniným manželom a Zebedejom. Zdravia sa a nechýbajú ani slzy. Mnohé by chceli aj neposlúchnuť. A to je túžba, ktorá tiež pochádza z lásky k Učiteľovi. Ale mocnejšia je sila dokonalej nadprirodzenej lásky k najsvätejšiemu Slovu, ktorá ich pobáda poslušne prijať bolestné odlúčenie.
     Najmenej hovorí Mária, matka. Ale jej pohľad je výrečnejší než všetky ostatné slová dohromady. Ježiš rozumie jej pohľadu a ubezpečuje ju, utešuje, zahŕňa ju láskaním a pohladeniami, ak vôbec možno takto uspokojiť matku a osobitne túto matku, plnú lásky a úzkosti k prenasledovanému Synovi. Ženy napokon odchádzajú, no znova a znova sa obracajú, aby pozdravili Učiteľa, synov a šťastné judejské učeníčky, ktoré ešte zostanú s Učiteľom.
     „Bolelo ich, že museli odísť...," poznamená Šimon Horlivec.
     „Ale je dobré, že odišli, Šimon."
     „Predvídaš smutné dni?"
     „No aspoň plné rozruchu. Ženy nemôžu znášať takú námahu ako my. Ostatne, teraz, keď mám už takmer rovnaký počet učeníčiek z judejských a galilejských žien, je dobré, keď sa rozdelili. Budú ma mať striedavo a budú mať radosť slúžiť mi striedavo a ja sa budem tešiť z ich svätej lásky."
     Medzitým pribúda stále viac ľudí. Ovocný sad medzi Lazárovým domom a domom, ktorý patril Horlivcovi, sa hemží ľuďmi. Sú tu ľudia všetkých vrstiev a postavenia, nechýbajú ani farizeji z Judey, členovia veľrady a zahalené ženy.
     Z Lazárovho domu vychádza – tesne popri ležadle, na ktorom prepravujú Lazára – skupinka členov veľrady, ktorí boli na veľkonočnú sobotu na návšteve u neho v Jeruzaleme, a tiež iní. Keď Lazár prechádza, zakýva a šťastne sa usmeje na Ježiša. Ježiš mu úsmev opätuje a pripojí sa na koniec malého sprievodu, ktorý smeruje k čakajúcim ľuďom.
     Apoštoli sa k nemu pripoja a Judáš Iškariotský, ktorý už niekoľko dní jasá vo veľmi šťastnom rozpoložení, blýska svojimi veľmi čiernymi iskriacimi očami sem i tam a oznamuje Ježišovi do ucha svoje obavy.
     „Ó, pozri! Sú tu aj kňazi...! Pozri, pozri! Je tu aj Šimon, člen veľrady. Aj Helkiáš. Pozri, ako sa pretvaruje! Iba pred pár mesiacmi hovoril o Lazárovi samé ničomnosti a teraz mu vzdáva úctu, akoby bol bohom...! A tam je Doro Starší a Trison. Vidíš, ako zdraví Jozefa? A zákonník Samuel so Šaulom... A Gamalielov syn! A tam je skupina herodiánov... A tamtá skupina zahalených žien, to sú určite Rimanky. Stoja bokom, ale vidíš, ako sa pozerajú, kam sa uberáš, aby sa mohli premiestniť tak, aby ťa dobre počuli? Spoznávam ich napriek ich dlhým plášťom. Vidíš? Dve vysoké, jedna širšia než vyššia, ostatné strednej postavy, ale dobre stavané. Idem ich pozdraviť?"
     „Nie. Prichádzajú sem ako neznáme. Ako anonymné ženy, ktoré túžia po slovách Rabbiho. Za také ich musíme aj považovať."
     „Ako si želáš, Učiteľ. Chcel som... pripomenúť Klaudii jej prísľub..."
     „Netreba. A keby aj bolo treba, nestaneme sa nikdy žobrákmi, Judáš. Nie je to pravda? Hrdinstvo viery sa má formovať v ťažkostiach."
     „Ale to bolo... kvôli tebe, Učiteľ."
     „A kvôli tvojej utkvelej myšlienke ľudského víťazstva. Judáš, nerob si falošné nádeje. Ani pokiaľ ide o moje budúce správanie, ani pokiaľ ide o sľuby, ktoré si dostal. Ty veríš tomu, čo si sám nahováraš. No nič nemôže zmeniť Boží úmysel. A ten je, že ja som Vykupiteľ a Kráľ duchovného kráľovstva."
     Judáš neodpovie.
     Ježiš je na svojom mieste, v kruhu apoštolov. Takmer pri jeho nohách je na ležadle Lazár. Vedľa sú judejské učeníčky, čiže Lazárove sestry, Eliza, Anastazika, Jana s deťmi, Annalia, Sára, Marcela, Veronika. Rimanky, teda tie, ktoré Judáš takto označil, sú trocha za nimi, takmer vzadu, pomiešané v skupine pospolitého ľudu. Členovia veľrady, farizeji, zákonníci a kňazi sú – ako ináč – v prvom rade. Ale Ježiš ich poprosí, aby uvoľnili miesto pre tri nosidlá s chorými, s ktorými sa Ježiš rozpráva, ale neuzdraví ich hneď.
     Ježiš upriami pozornosť prítomných na veľké množstvo vtákov, ktoré hniezdia v korunách stromov Lazárovej záhrady a v ovocnom sade, kde sa poslucháči zišli, a z toho berie aj námet pre svoju reč.
     „Pozorujte vtáky. Sú tu domáce i exotické, rôznych druhov a veľkostí. A keď sa zotmie, vystriedajú ich nočné vtáky, ktoré sú tu tiež v hojnom počte, hoci ich nevidno, a preto takmer na ne zabúdame. Prečo je tu toľko vtákov? Pretože tu nachádzajú všetko, čo potrebujú k šťastnému životu. Je tu slnko, pokoj, hojná potrava, bezpečné útočište, čerstvá voda. K nim sa zlietajú z východu i zo západu, z juhu i zo severu sťahovavé vtáky, kým domáce zostávajú verné tomuto miestu. Nuž? Nevidíme azda, že vtáky, ktoré lietajú, sú múdrejšie než synovia človeka? Koľké z týchto vtákov sú mláďatami tých, ktoré už nežijú, ale v minulom roku alebo i predtým tu hniezdili, pretože tu našli uspokojenie?! Povedali o ňom ešte pred smrťou svojim mláďatám. Ukázali im toto miesto a mláďatá sem poslušne prišli. Nepovedal azda Otec, ktorý je na nebesiach, Otec všetkých ľudí, svojim svätým svoje pravdy a nedal im všetky možné poučenia pre blahobyt svojich detí? Všetky poučenia. Tie, ktoré sa vzťahujú na dobro tela i na dobro ducha. No čo vidíme? Vidíme, že poučenia, týkajúce sa dobra pre telo – počnúc odevom z kože, ktorý Boh zhotovil pre prvých rodičov, teraz v ich očiach už zvlečených zo šiat nevinnosti, ktoré dotrhal hriech, až po najnovšie objavy, ktoré človek urobil vďaka Božiemu osvieteniu –, sa pripomínajú, odovzdávajú ďalej a vyučujú, no ostatné poučenia týkajúce sa ducha, čo ich vyučovali, prikazovali a na čo im poukazovali – tie sa nezachovávajú, nevyučujú a nepraktizujú."
     Mnohí z chrámu začínajú reptať, ale Ježiš ich gestom upokojí.
     „Otec, taký dobrý, ako človek nemôže ani zďaleka pochopiť, posiela svojho Služobníka, aby ľuďom pripomenul jeho učenie, aby zhromaždil vtáky na blahodarné miesta, aby ich presne poučil o tom, čo je užitočné a sväté, aby založil kráľovstvo, kde všetky anjelské vtáky, každý duch nájde milosť a pokoj, múdrosť a spásu. Veru, veru, hovorím vám, ako vtáky zrodené na tomto mieste povedia na jar ostatným vtákom z iných miest: 'Poďte s nami, lebo vieme o dobrom mieste, kde sa budete tešiť z pokoja a z Pánovej hojnosti.' A ako sem budú i v budúcom roku prilietať nové vtáky zo všetkých strán sveta – práve tak ako povedali proroci* –, tak uvidíme prichádzať mnohých duchov k učeniu, ktoré prišlo od Boha, k Spasiteľovi a zakladateľovi Božieho kráľovstva. Ale s dennými vtákmi sú na tomto mieste pomiešané i nočné vtáky, dravce, rušitelia, schopní vrhnúť hrôzu a smrť medzi dobré vtáčatká. A tieto vtáky sú také po celé roky, celé generácie a nikto ich nemôže vyhnať, pretože svoje dielo konajú v tme a na miestach, kam človek neprenikne. Svojimi krutými očami, svojím tichým letom, svojou pažravosťou a krutosťou pracujú za tmy, sú nečisté a zasievajú nečistotu a bolesť. Ku komu ich prirovnáme? K tým ľuďom v Izraeli, ktorí nechcú prijať Svetlo, ktoré prišlo osvietiť temnoty, Slovo, ktoré prišlo vyučovať, Spravodlivosť, ktorá prišla posväcovať. Pre nich som prišiel zbytočne. Som pre nich dokonca príčinou hriechu, pretože ma prenasledujú a prenasledujú aj mojich verných. Čo teda mám povedať? To, čo som už veľakrát povedal:** 'Prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve, a synovia tohto kráľovstva budú vyhodení von do tmy.'"