Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

380. Na záver ústrania na vrchu Karit, Ježiš vyzve apoštolov k láske

     9. február 1946
     Z hôr, ktoré akoby sa usilovali stále sa dvíhať vyššie, možno príležitostne vidieť záblesky Mŕtveho mora, ktoré leží juhovýchodne od miesta, kde sú apoštoli s Učiteľom. Povedala by som, že každá fáza ich úsilia sa prejavuje príkrou reťazou kamenistých vrchov korunovaných divokými štítmi, so strmými svahmi akoby prerezanými gigantickými zárezmi do úzkych údolí. Jordán a jeho pokojnú úrodnú dolinu nevidno, ani Jericho a iné mestá. Vidno iba samé vrchy, ktoré sa dvíhajú smerom k Samárii, a pochmúrne Mŕtve more v rokline medzi dvoma vrchmi. V údolí tečie zo západu na východ bystrina, ktorá sa určite vlieva do Jordánu. Počuť hlasný škrekot sokolov a krákanie havranov na jasnej modrej oblohe, ako i švitorenie vtáctva v konároch na rozoklaných svahoch. Jemný šepot vetrov v roklinách prináša vône a vzdialené zvuky alebo prehlušuje zvuky zblízka, podľa toho, či sú slabé alebo silné. Tu a tam sa dvíha zvuk zvončekov z cesty, ktorá je určite dolu v údolí. Počuť i občasný bľakot oviec pasúcich sa na náhornej rovine a hluk vody padajúcej zo skál alebo žblnkotajúcej v horských bystrinách. Ročné obdobie je príjemné, suché, mierne, svahy sú pokryté pestrofarebnými kvetmi na trávnatom smaragde a kvety, strapce a girlandy kvetov visia z kmeňov a konárov. Miesto pôsobí veľmi radostne.
     Naradované, žiariace nadprirodzenou radosťou a veselosťou sú aj tváre trinástich mužov, ktorí sa tu zišli. Na svet zabudli. Je ďaleko... Ich duch sa zotavil a nadobudol rovnováhu, narušenú mnohými údermi, a mohol vojsť do Božej svätožiary, teda do pokoja. A pokoj sa im zračí i na tvárach.
     Pobyt sa skončil a Ježiš o tom hovorí. Peter zopakuje svoju prosbu z vrchu Tábor: „Ó, prečo tu nezostaneme? Je také krásne zostať tu s tebou!"
     „Pretože nás čaká práca, Šimon Jonášov. Nemôžeme byť iba kontemplatívni. Svet nás čaká, aby sme ho učili. Pánovi robotníci nemôžu stáť, kým sú polia, ktoré treba obsiať."
     „Ale potom... ja, ktorý sa trocha polepším iba vtedy, keď som takto v ústraní, nebudem môcť nikdy... Svet je taký veľký! Ako ho budeme môcť celý obrobiť a skôr než zomrieme pohrúžiť ho celý do teba?"
     „Určite ho neobrobíte celý. To si bude vyžadovať celé stáročia. A keď bude jedna časť obrobená, vojde tam diabol, aby skazil, čo bolo vykonané. Bude to preto ustavičná práca, ktorá potrvá až do konca vekov."
     „Ó, ako sa potom budeme môcť pripraviť na smrť?" Peter je priam skľúčený.
     Ježiš ho objíme a uistí slovami: „Na to budeš mať čas. Na to netreba veľa. Stačí iba chvíľa dokonalého sústredenia, aby sa človek pripravil na stretnutie s Bohom. Ale ty budeš mať na to dosť času. Ostatne vedz, že plnenie Božej vôle je vždy prípravou na smrť vo svätosti. Ak Boh chce, aby si bol činný a ty poslúchneš, tak sa pripravíš omnoho lepšie poslušnosťou v činnosti, ako keby si sa uzavrel modliť sa a kontemplovať medzi najosamelejšie skaly. Si o tom presvedčený?"
     „Určite! Keď to ty hovoríš! Teda čo máme robiť?"
     „Rozíďte sa po cestách v údoliach. Zhromaždite tých, ktorí čakajú na mňa, a kážte o Pánovi a o viere, kým neprídem."
     „Zostaneš sám?"
     „Ale áno. Nebojte sa. Vidíte, že zlo niekedy slúži aj na dobro. Eliáša tu kŕmili havrany.* My môžeme povedať, že nás tu nakŕmili divoké supy."

*(Pozri 1 Kr 17, 2-6.)

     „Myslíš, že to bolo isté pohnutie k obráteniu?"
     „Nie. Ale láska, hoci pobádaná zmýšľaním, že svojou veľkodušnosťou nás primäjú k tomu, aby sme ich nezradili..."
     „Ale my by sme ich neboli zradili!" zvolá Ondrej.
     „Nie, ale oni, nešťastní zlodeji, to nevedia. Nič duchovného v nich nepôsobí, lebo sú obťažení zločinmi."
     „Pane, ty si povedal, že láska... Čo si tým chcel povedať?" opýta sa Ján.
     „Chcel som povedať, že láska, ktorou nás zahrnuli, nezostane bez odmeny, aspoň u tých najlepších. Obrátenie, ku ktorému nedošlo teraz, sa môže uskutočňovať pomaly, ale môže prísť. Preto som vám povedal: 'Neodmietajte to, čo ponúkajú.' A prijal som to, hoci som v tom cítil zápach hriechu."
     „Ale ty si z nich nejedol..."
     „Ale nezarmútil som hriešnikov tým, že by som ich odmietol. Urobili počiatočný krok k dobru. Prečo ho zničiť? Nemá vari ten potok tam dolu svoj počiatok v prameni, ktorý vyviera spod tej skaly? Vždy si to pamätajte. Je to poučenie pre váš budúci život, keď už nebudem medzi vami. Ak stretnete na svojich apoštolských cestách zločincov, nesprávajte sa ako farizeji, ktorí si nevážia nikoho a neuvedomujú si, že v prvom rade znevažujú samých seba, lebo sú skazení. Ale pristupujte k nim s veľkou láskou. Chcel by som povedať s nekonečnou láskou. Ba hovorím to. A to možno aj vtedy, ak je človek 'vyčerpaný a obmedzený' vo svojich skutkoch a vo svojom konaní.
     Viete, ako môže človek vlastniť nekonečnú lásku? Keď bude spojený s Bohom tak, že s ním bude tvoriť jedno. Vtedy, keď sa stvorenie skutočne stratí vo svojom Stvoriteľovi, pôsobí Stvoriteľ, ktorý je nekonečný. A takí musia byť moji apoštoli – zjednotení so svojím Bohom mocou lásky, ktorá tak veľmi prilipne k Pôvodcovi, že sa v ňom rozplynie. Srdcia budete obracať nie tým, ako budete hovoriť, ale ako budete milovať. Stretnete hriešnikov? Milujte ich. Budete trpieť pre učeníkov, ktorí poblúdia? Usilujte sa ich zachrániť láskou. Spomeňte si na podobenstvo o stratenej ovečke. Ó, ono bude po celé stáročia tou najláskavejšou výzvou určenou pre hriešnikov. Ale bude aj jasným príkazom pre mojich kňazov. S celým svojím umením, so všetkými obetami i za cenu straty života v úsilí o záchranu duše a so všetkou trpezlivosťou budete musieť ísť a vyhľadávať zblúdené ovce, aby ste ich znova priviedli do Ovčinca. Láska vám prinesie radosť. Povie vám: 'Neboj sa.' Dá vám silu šíriť sa vo svete, akú som ani ja nemal.
     Láska budúcich spravodlivých ľudí sa už nemusí klásť ako vonkajší znak na srdce a na rameno, ako hovorí Pieseň piesní.* Ale musí byť vložená v srdci. Musí byť pákou, ktorá bude pohýnať dušu v každom počínaní. A všetko počínanie musí prekypovať dobročinnou láskou, ktorá sa už neuspokojí s tým, že milujeme Boha alebo blížneho iba mysľou, ale láska zostúpi na kolbište do boja proti Božím nepriateľom, aby milovala Boha a blížneho aj konkrétne, hmatateľnými skutkami, veľkorysými a dokonalejšími spôsobmi, ktoré skončia vykúpením a posvätením bratov. Kontempláciou človek miluje Boha a skutkami miluje svojho blížneho, ale tieto dve lásky nie sú od seba oddelené, pretože existuje len jedna láska. A milujúc blížneho milujeme Boha, ktorý nám prikazuje túto lásku k blížnemu, ktorého nám dal za brata.

*(Pozri Pies 8, 6.)

     Nebudete môcť povedať, vy ani moji budúci kňazi, že ste mojimi priateľmi, ak sa celá vaša a ich láska nezameria na spásu duší, pre ktoré som sa vtelil a pre ktoré budem trpieť. Dávam vám príklad, ako treba milovať. Ale to, čo robím ja, budete musieť robiť vy a tí, čo prídu po vás. Prichádza nový čas. Čas lásky. Prišiel som vrhnúť tento oheň lásky do sŕdc a on sa ešte rozhorí po mojom umučení a vystúpení do neba a rozpáli vás, keď Láska Otca a Syna zostúpi posvätiť vás na službu.
     Najbožskejšia Láska! Prečo meškáš so strávením Obety, s otvorením očí a uší, s rozviazaním jazykov a údov tomuto môjmu stádu, aby mohlo ísť medzi vlkov a učilo, že Boh je láska a že kto nemá v sebe lásku, je šelma a diabol? Ó, príď, najmilší a najsilnejší Duch, a zapáľ zem, nie preto, aby si ju zničil, ale aby si ju očistil. Zapáľ srdcia! Urob z nich ďalších takých ako som ja, ďalších Kristov, teda pomazaných láskou, konajúcich z lásky, svätých a posväcujúcich iných láskou.
     Blahoslavení sú tí, ktorí milujú, lebo budú milovaní a ich duša neprestane ani na chvíľu spolu s anjelmi spievať Bohu, kým nebudú spievať večnú slávu vo svetle neba. Buďte takí vy, priatelia moji. Teraz choďte a robte s láskou to, čo som vám povedal."