Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

413. Príchod do Jeruzalema na Turíce a dišputa s učiteľmi v chráme

     9. apríl 1946
     Mesto je plné ľudí. Chrám je preplnený. Ježiš doň vystupuje hneď, ako vošiel do Jeruzalema, a okamžite vchádza doň cez Ovčiu bránu skôr, než si ľudia všimnú, že je v meste, a skôr, než sa správa rozšíri z domu, kde si uložili tašky a zmyli zo seba prach a pot, aby vošli do chrámu čistí.
     Je tam zvyčajná neprístojná vrava a hulákanie predavačov a peňazomencov. Zvyčajný kaleidoskop farieb a tvárí.
     Ježiš s apoštolmi, ktorí nakúpili, čo treba na obetu, kráča priamo na miesto modlitby a pobudne tam dlhšie. Prirodzene, že si ho mnohí ľudia všimnú, dobrí či zlí, a šepot sa rozšíri ako vietor a splynie so šumom lístia vo vetre po širokom vonkajšom nádvorí, kde sa ľudia modlia. Keď Ježiš dokončí modlitbu, vracia sa späť a za ním ide ustavične narastajúci húf ľudí. Nasledujú ho po átriách, arkádach, nádvoriach, až kým sa z húfu nevytvorí veľký zástup, ktorý ho obklopí a žiada, aby prehovoril.
     „Inokedy, deti moje! Na inom mieste!" povie Ježiš, zdvihne ruku na požehnanie a usiluje sa odísť.
     Ale zákonníci, farizeji, učitelia a ich učeníci, rozptýlení medzi ľuďmi, sa vyškierajú a jeden druhému si hovoria uštipačné a posmešné vety ako: „Opatrnosť mu radí" alebo „Och, trocha sa bojí..." alebo: „Dosiahol vek rozlišovania" alebo tiež: „Nie je taký hlupák, ako sme si mysleli..." Ale väčšina, tí, ktorí ho poznajú a milujú alebo ho úprimne túžia spoznať a neprechovávajú voči nemu nenávisť, naliehajú a hovoria: „Chceš nás teda obrať o radosť vo sviatok? Učiteľ dobrý, to nám nemôžeš urobiť! Mnohí z nás sa obetovali, aby ťa tu počkali..." A niektorí utišujú tých, čo sa vysmievajú, alebo im ostro odpovedajú.
     Je jasné, že masa ľudí by bola ochotná vrhnúť sa na menšinu falošných a zákerných ničomníkov, ktorí pochopia, čo je vo veci, a nielenže utíchnu, ale mnohí sa usilujú zmiznúť. A napriek tomu, že sú na nádvorí chrámu, mnohí neváhajú robiť si posmešky poza chrbát odchádzajúcich alebo vynadať im, kým iní, najmä starší, a teda uvážlivejší, sa pýtajú Ježiša: „Ty, ktorý to vieš, povedz, čo sa stane tomuto miestu, tomuto mestu, celému Izraelu, ktorý sa nepoddáva Pánovmu hlasu?"
     Ježiš hľadí súcitne na tie šedivé či úplne biele hlavy a odpovie:
     „Jeremiáš vám povedal,* čo sa stane s tými, ktorí na vzplanutie Božieho hnevu odpovedajú väčšou hriešnosťou a Božie milosrdenstvo považujú za dôkaz slabosti Boha. Pretože Boh sa vysmievať nedá, deti. Vy, ako hovorí Večný ústami Jeremiáša, ste ako hlina v rukách hrnčiara. Ako hlina sú tí, čo si myslia, že sú mocní, hlina sú obyvatelia tohto mesta a kráľovského paláca. Niet ľudskej moci, ktorá môže odporovať Bohu. Ak hlina vzdoruje hrnčiarovi a skazí sa nádoba, hrnčiar z utvorenej nádoby zas urobí hrsť hliny a znova ju sformuje, kým sa hlina nepresvedčí, že hrnčiar je silnejší a nepoddá sa jeho vôli. Môže sa tiež stať, že nádoba sa rozbije na kúsky, lebo sa zdráha a nechce sa dať sformovať, lebo neprijíma vodu, ktorou ju hrnčiar obmýva, aby ju mohol vymodelovať bez trhlín. Vtedy hrnčiar vzdorovitú hlinu a zbytočné a nespracovateľné črepy odhodí do smetí a vezme čerstvú hlinu a sformuje ju do tvaru, ktorý považuje za najlepší.

*(Pozri Jer 18, 1-11; 19, 10-15.)

     Nehovorí tak prorok, keď rozpráva o symbole hrnčiara a o hlinenej nádobe? Hovorí. A opakujúc slová Pána vraví: 'Ako je hlina v hrnčiarových rukách, tak ste vy v mojich rukách, dom Izraela.' A Pán pre vzdorovitých ako upozornenie pripája, že po Božom napomenutí iba ľútosť a pokánie môžu zmeniť Boží príkaz o treste pre búriaci sa ľud.
     Izrael sa nekajal. Preto na neho často tvrdo dopadali Božie hrozby. Izrael nekoná pokánie ani teraz, keď nie prorok, ale viac ako prorok hovorí k nemu. A Boh, ktorý bol k Izraelu nanajvýš milosrdný a poslal ma k vám, teraz hovorí: 'Pretože nepočúvate na môj hlas, oľutujem dobro, ktoré som vám mienil urobiť, a chystám na vás nešťastie.' A ja, ktorý som Milosrdenstvo, aj keď viem, že hovorím zbytočne, kričím k Izraelu: 'Obráťte sa každý zo svojej zlej cesty a napravte svoje cesty a skutky.' Aby aspoň tí najlepší – keď sa Boží plán uskutoční na previnilom národe a dôjde ku všeobecnej strate majetku, slobody a jednoty – si zachovali svojho ducha bez hriechu a spojení s Bohom nestratili večné dobrá tak, ako stratia pozemské.
     Videnia prorokov majú za cieľ ohlasovať ľuďom to, čo sa môže stať. Na krčahu z pálenej hliny, ktorý bol rozbitý pred tvárou ľudu, bolo obrazne povedané, čo očakáva mestá a kráľovstvá, ktoré sa nepoddajú Pánovi a..."
     Starší ľudu, zákonníci, učitelia a farizeji, ktorí predtým odišli, určite odišli oznámiť strážcom chrámu a úradníkom poverených poriadkom. A jeden z nich príde k Ježišovi, ktorý hovorí opretý o stĺp na Nádvorí pohanov. Za ním kráča hŕstka takých smiešnych papierových vojakov, ktorí z bojovníkov majú len tváre a v nich sa zračí hlúposť, zlomyseľnosť, značná zatvrdnutosť, ak nechcem povedať zločinnosť. Keďže úradník nemôže prejsť cez uzavretú hradbu vytvorenú zástupom ľudí stojacich v kruhu okolo Učiteľa, zakričí: „Odíď preč! Lebo nariadim vojakom, aby ťa vyhodili za hradby..."
     „Úf! Úf! Zelené mušiská! Hrdinovia nad baránkami! A neviete si poradiť a uväzniť tých, ktorí urobili z Jeruzalema bordel a z chrámu trhovisko? Choď preč, ty strachopud, choď si ku kunám... Úf! Úf!" Ľudia sa obrátia proti komickým vojakom a jasne ukazujú, že nemienia dovoliť urážať Učiteľa.
     „Ja poslúcham rozkazy, ktoré som dostal...," ospravedlňuje sa vodca tých... strážcov poriadku.
     „Ty poslúchaš diabla a ani si to neuvedomuješ. Choď, choď a úpenlivo pros o milosrdenstvo, že si sa odvážil urážať a ohrozovať Učiteľa! Učiteľa sa nesmiete dotknúť! Rozumiete? Vy ste naši utláčatelia, on je priateľ chudobných. Vy ste naši ničitelia, on je náš svätý Učiteľ. Vy ste naša skaza, on je naša Spása. Vy ste zradcovia, on je dobrý. Practe sa preč, lebo urobíme s vami to, čo Matatiáš urobil v Modeine.* Vás zhodíme z vrchu Morja ako modloslužobné oltáre a očistíme znesvätené miesto vašou krvou. A nohy jediného Svätého v Izraeli budú šliapať po tej krvi, aby išiel k Svätyni svätých a vládol tam on, ktorý si to zaslúži. Choďte odtiaľto preč! Vy a vaši páni! Preč, drábi, ktorí slúžite drábom..."