Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

375. Obradná večera v Lazárovom dome a svätokrádežné hodovanie v Samuelovom dome

     3. február 1946
     Keď Ježiš vstúpi do domu, vidím, že je obsadený celým húfom sluhov, ktorí prišli z Betánie a náhlia sa s prípravami. Lazár, ležiaci s veľkými bolesťami na lôžku, pozdraví mdlým úsmevom svojho Učiteľa. Ten sa ponáhľa k nemu, skloní sa plný lásky nad lôžko a spýta sa: „Mal si veľké bolesti pri nárazoch voza, však, priateľ môj?"
     „Veľké, Učiteľu," odpovie Lazár natoľko zničený, že už len spomienka na to, čo zakúšal, vženie slzy do jeho očí.
     „Mojou vinou! Odpusť mi!"
     Lazár sa chopí Ježišovej ruky a priloží si ju na tvár, šúcha si ňou po vychudnutom líci, pobozká ju a zašepká: „Ó, nie tvojou vinou, Pane! Som taký šťastný, že budeš sláviť Veľkú noc so mnou... moju poslednú Veľkú noc...!"
     „Ak Boh bude chcieť, napriek všetkému ich budeš sláviť ešte veľa, Lazár. A tvoje srdce bude vždy so mnou."
     „Ó, ja už končím! Ty ma utešuješ... ale je koniec. A je mi to ľúto..." Plače.
     „Vidíš, Pane? Lazár nerobí iné, len plače," povie súcitne Marta. „Povedz mu, nech neplače. Zničí sa!"
     „Telo má tiež svoje práva. Utrpenie je bolestné, Marta, a telo plače. Potrebuje takú úľavu. Ale duša je zmierená, však, priateľ môj? Tvoja duša spravodlivého človeka ochotne plní vôľu Pána..."
     „Áno... Ale plačem, lebo ty, keď ťa tak prenasledujú, nebudeš pri mojej smrti... Mám odpor pri myšlienke na smrť, bojím sa zomrieť... Keby si tu bol ty, necítil by som sa tak. Uchýlil by som sa do tvojho náručia... a tak by som zaspal... Ako to urobím? Ako dokážem zomrieť a nevzoprieť sa poslušnosti proti tejto hroznej vôli?"
     „Vzchop sa! Netráp sa nad tým! Vidíš? Rozplakal si sestry... Pán ti pomôže tak otcovsky, že sa nebudeš báť. Báť sa musia hriešnici..."
     „Ale ty, ak budeš môcť prísť, prídeš, keď budem skonávať? Sľúb mi to!"
     „Sľubujem ti to. Toto a ešte viac."
     „Kým pripravujú, rozprávaj mi, čo si robil dnes ráno..."
     A Ježiš, sediac na okraji lôžka, s vychudnutou Lazárovou rukou vo svojich, rozpráva podrobne o všetkom, čo sa prihodilo, kým vyčerpaný Lazár nezaspí. Ježiš ho ani vtedy neopustí. Nepohne sa, aby nerušil jeho osviežujúci spánok, a naznačí, aby podľa možnosti boli čo najtichšie, takže aj Marta, keď priniesla občerstvenie pre Ježiša, odíde po špičkách, zatiahne ťažký záves a zavrie masívne dvere. A hluk v dome, ktorý je celý v pohybe, sa stlmí na sotva počuteľný šum. Lazár spí. Ježiš sa modlí a medituje.
     Tak prejde niekoľko hodín. Mária Magdaléna donesie lampičku, lebo sa zvečerilo a zatvárajú okná. „Ešte spí?" zašepká.
     „Áno. Je veľmi pokojný. To mu urobí dobre."
     „Už celé mesiace nespal toľko... Myslím, že ho veľmi znepokojil strach zo smrti. V tvojej blízkosti sa nebojí... ničoho... aký je šťastný!"
     „Prečo, Mária?"
     „Pretože ťa bude mať pri sebe pri zomieraní. Ale ja..."
     „Prečo ty nie?"
     „Pretože ty chceš zomrieť... a skoro. A ktovie, kedy ja zomriem. Daj, aby som zomrela skôr ako ty, Učiteľ!"
     „Nie, ty mi musíš ešte veľa slúžiť."
     „Tak mám pravdu, keď hovorím, že Lazár je šťastný!"
     „Všetci milovaní budú šťastní ako on, viac než on."
     „Kto sú to? Čistí, pravda?"
     „Tí, ktorí vedia úplne milovať. Napríklad ty, Mária."
     „Ó, môj Učiteľ!" Mária skĺzne na zem na pestrofarebnú rohož, ktorá pokrýva podlahu tejto miestnosti, a zostane tam v poklone svojmu Ježišovi.
     Marta ju hľadá a strčí hlavu do miestnosti. „Poď už! Musíme pripraviť červený salón na Pánovu večeru."
     „Nie, Marta. Tú dáte najpokornejším, napríklad Johananovým roľníkom."
     „Ale prečo, Učiteľ?"
     „Pretože každý biedny človek je Ježiš a ja som v každom z nich. Ctite si vždy bedára, ktorého nikto nemiluje, ak chcete byť dokonalé. Pre mňa pripravte vo vstupnej hale. Keď budú otvorené dvere miestností, ktoré do nej vedú, všetci ma uvidia a ja tiež uvidím všetkých."
     Nie príliš nadšená Marta namietne: „Ale ty vo vestibule...? To nie je dôstojné pre teba...!"
     „Choď, choď. Urob, čo ti vravím. Najdôstojnejšie je robiť to, čo radí Učiteľ."
     Marta a Mária vyjdú po špičkách a Ježiš zostáva trpezlivo bdieť pri odpočívajúcom priateľovi.