Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

377. Podobenstvo o vode a trstine pre Magdalénu, ktorá si vybrala lepší podiel

     14. august 1944
     Hneď chápem, že ide o Magdalénu, pretože ju vidím ako prvú oblečenú v jednoduchých ružovofialových šatách takej farby ako kvet slezu. Nemá na sebe nijakú cennú ozdobu a vlasy má na šiji jednoducho zapletené do vrkočov. Vyzerá mladšie než keď nosila majstrovské toalety. Už nemá nehanebný pohľad očí bývalej „hriešnice", ani sklesnutý pohľad, keď počúvala podobenstvo o stratenej ovci, ani hanblivý zaslzený pohľad, keď bola v hodovnej sále u farizeja... Teraz má oči pokojné a opäť čisté sťa oči dievčatka a vyžaruje z nich pokojný úsmev.
     Opiera sa o strom na medzi ich majetku v Betánii a pozerá sa na cestu. Čaká. Potom vykríkne od radosti. Obráti sa k domu a hlasno zakričí, aby ju počuli. Kričí svojím nádherným zamatovým a vášnivým hlasom, ktorý si nemožno pomýliť: „Prichádza...! Marta, správne nám povedali. Rabbi je tu!" A beží otvoriť ťažkú škrípajúcu bránu. Nedopraje čas sluhom, aby to urobili oni, vyjde na cestu s vystretými rukami ako dieťa k svojej matke a s láskyplným výkrikom radosti: „Ó, Rabbuni môj!" (píšem Rabbuni, pretože vidím, že v evanjeliu je to tak. Ale vždy, keď som počula, že Magdaléna ho takto oslovuje, zdalo sa mi, že povedala „Rabbumi" s 'm', a nie s 'n') si pokľakne k Ježišovým nohám a bozkáva mu ich v prachu cesty.
     „Pokoj tebe, Mária. Prichádzam si odpočinúť pod tvojou strechou."
     „Ó, Učiteľ môj!" zopakuje Mária a zodvihne tvár s výrazom úcty a lásky, ktorý je veľmi výrečný... Je ďakovaním, požehnaním, radosťou, pozvaním, jasaním, že Učiteľ vchádza...
     Ježiš jej položil ruku na hlavu a zdá sa, akoby jej znova odpúšťal.
     Mária vstane a po boku Ježiša vojde za ohradu majetku. Medzitým pribehli sluhovia a Marta. Sluhovia s amforami a čašami. Marta len so svojou láskou. Ale tá je veľká.
     Apoštoli sú rozhorúčení a pijú chladné nápoje, ktoré im nalievajú sluhovia. Chceli sa dať napiť ako prvému Ježišovi, ale Marta ich predbehla. Vzala čašu plnú mlieka a ponúkla ju Ježišovi. Určite vie, že má mlieko veľmi rád.
     Keď sa učeníci občerstvili, Ježiš im povie: „Choďte upovedomiť veriacich. Večer k nim prehovorím."
     Apoštoli sa roztrúsia všetkými smermi hneď, ako vyjdú zo záhrady.
     Ježiš kráča medzi Martou a Máriou. „Poď, Učiteľ," povie Marta. „Kým príde Lazár, oddýchni si a občerstvi sa."
     Keď cez tienisté stĺporadie vojdú do chladnej miestnosti, vráti sa Mária, ktorá predtým odbehla. Vráti sa s džbánom vody a za ňou sluha nesie misu na umývanie. Ale Ježišovi chce nohy umyť Mária. Vyzuje mu zaprášené sandále a podá ich sluhovi, aby ich vyčistil spolu s plášťom, ktorý bolo treba vykefovať od prachu. Potom mu ponorí nohy do vody, jemne ružovej od aromatických bylín, poutiera ich a pobozká. Potom vymení vodu a ponúkne Ježišovi čistú na umytie rúk. A kým čaká na sluhu so sandálmi, čupí na koberci pri Ježišových nohách, hladká mu ich a prv, než mu obuje sandále, ešte ich pobozká, hovoriac: „Sväté nohy, ktoré ste toľko chodili, aby ste ma našli!"
     Marta, praktickejšia v svojej láske, sa stará o ľudské potreby a spýta sa: „Učiteľ, kto príde okrem tvojich učeníkov?"
     A Ježiš: „Ešte neviem presne. Ale môžeš pripraviť pre ďalších piatich okrem apoštolov."
     Marta odíde.
     Ježiš vyjde do chladnej tienistej záhrady. Má na sebe len svoju tmavomodrú tuniku. Plášť, ktorý Mária starostlivo poskladala, je odložený na skrinke v miestnosti. Mária vyjde spolu s ním.
     Idú po dobre udržiavaných chodníkoch medzi rozkvitnutými kvetinovými záhonmi až po rybník, ktorý vyzerá ako zrkadlo položené v zeleni. Čistučkú vodu tu a tam sčerí striebristý záblesk nejakej plávajúcej rybky alebo kvapka z vysokého štíhleho vodometu uprostred. Okolo širokého bazénu, podobného jazierku, sú lavičky a vychádzajú z neho zavodňovacie kanáliky. Ba zdá sa mi, že jeden z nich napája rybník a ostatné, menšie, ktorými vyteká voda, slúžia na zavlažovanie.
     Ježiš si sadne na lavičku postavenú pri okraji rybníka. Mária si mu sadne k nohám na zelenú, dobre udržiavanú trávu. Na začiatku sa nerozprávajú. Ježiš sa viditeľne teší z ticha a z oddychu v chladnej záhrade. Márii stačí iba hľadieť na neho.
     Ježiš sa hrá s čistou vodou bazéna. Ponára si do nej prsty, pohládza a prstami čerí jej povrch, a tak v nej vytvára viaceré brázdy, až napokon ponorí celú ruku do čistej chladnej vody. „Aká krásna je táto čistá voda!" povie.
     A Mária: „Tak sa ti páči, Učiteľ?"
     „Áno, Mária. Pretože je taká čistá. Pozri. Niet v nej ani stopy po blate. Je tu voda, ale je taká čistá, že vyzerá, akoby tu nič nebolo, akoby takmer ani nebola hmotou, ale duchom. Na dne môžeme čítať slová, ktoré si hovoria rybičky..."
     „Tak ako možno čítať na dne čistých duší. Však, Učiteľ?" povzdychne si Mária so zatajovanou ľútosťou.
     Ježiš počuje potláčaný vzdych, vyčíta ľútosť zahalenú úsmevom a ihneď lieči Máriin bôľ.
     „Mária, kde možno nájsť čisté duše? Je ľahšie, aby hora chodila, než aby sa ľudská bytosť vedela udržať čistá v trojitej čistote. Príliš veľa vecí sa zmieta a kvasí okolo dospelého človeka. A nie vždy sa dá zabrániť, aby neprenikli dovnútra. Len deti majú anjelskú dušu a ich nevinnosť ju uchováva pred poznaním, ktoré ju môžu premeniť na bahno. Preto ich tak veľmi milujem. Vidím v nich odraz nekonečnej Čistoty. Sú jediné, ktoré nosia v sebe túto pamiatku na nebo.
     Moja mamka je ženou s dušou dieťaťa. Ba viac. Je ženou s anjelskou dušou. Akou bola Eva, keď vyšla z rúk Otca. Vieš si predstaviť, Mária, aká bola prvá ľalia rozkvitnutá v pozemskej záhrade? Taká krásna ako tieto, rastúce tu pri tejto vode. Ale prvá, ktorá vyšla z rúk Stvoriteľa! Bola kvietkom či diamantom? Mala lupienky kvetov alebo listy z najčistejšieho striebra? A predsa, moja matka je čistejšia než prvá ľalia, ktorá dala vôňu vetrom. A jej vôňa neporušenej panny napĺňa nebesia i zem a za ňou pôjdu dobrí ľudia po celé stáročia. Raj je svetlo, vôňa a harmónia. Ale keby sa v ňom Otec netešil kontempláciou celej Krásnej, ktorá robí zo zeme raj, keby raj nemal mať v budúcnosti živú Ľaliu, v ktorej lone sú tri piestiky ohňa božskej Trojice, potom by sa svetlo, vôňa a harmónia – potešenie raja – zmenšili na polovicu.* Čistota mojej matky bude drahokamom raja.