Elven ✅

Krídla

Rozhodla som sa, že "záhadnú škatuľku" ukážem Allison v pondelok po škole. To by som však nebola ja, Amber McClareová, keby ma moja vlastná zvedavosť nepremohla, a tak si to rozhodnutie prešlo zmenou mojimi myšlienkami - overthinkingom. Preto som zobrala do rúk mobil a vytočila Allisonino číslo, napäto vyčkávajúca na jej reakciu a nechtami skúmajúca stále zámok.

Zrejme práve s niekým telefonovala, pretože z mobilu sa ozval trochu robotický hlas operátora. Bola som rozhodnutá jej zavolať neskôr, hoci to znelo otravne.

O päť minút som to skúsila znovu. A konečne som sa jej dovolala.

,,Amber! Ahoj," pozdravila ma.

,,Ahoj. Nechce sa ti prísť dnes ku mne?" začala som celkom nenápadne.

,,Jasné, prečo nie? Zavolám Sam a-"

Takmer bleskovou rýchlosťou som jej skočila do reči. ,,To nemusíš. Len by som potrebovala tvoju pomoc s takou jednou maličkosťou," pozrela som sa na truhličku a zámok na nej.

,,Dobre, moja. Som u teba ako na koni," povedala a zložila mobil.

Prezliekla som sa do čistých nohavíc a trička a zbehla som dole, aby som otvorila dvere, keď Allison zazvonila. Predbehla ma však mama. ,,Allison, to je ale prekvapenie," poodchýlila jej dvere.

,,Dobrý deň pani McClareová," Allison zdvorilo pozdravila.

,,Poď dnu. Asi hľadáš Amber, však?"

,,Áno. Volala mi."

,,Netreba ma hľadať, som tu," usmiala som sa na obe, mamu aj Allison. ,,Tak poď. Mami, budeme hore v izbe a nebudeme robiť nič zlé," šibalsky som sa na ňu pousmiala.

,,To vám radím, dievčatá," zasmiala sa mama.

Nebola som si tým taká istá, že naozaj nič zlého robiť nebudeme. Bola to obvykle práve Allison, čo bola schopná vymýšľať samé somariny. Aj jej vlastný otec bol z nej určite na prášky.
Ale Allison nie je zlá. Navyše, je neodmysliteľnou súčasťou našej babskej partie. Človek, ktorý do nej prináša svojský humor a zvláštnosť. Bez nej by to nebolo ono.
A čo sa týka toho, že prečo ju k nám vôbec rodičia pustia do domu a nezakážu sa mi s ňou kamarátiť aj keď vie byť problematická, nuž, proste sú za a) celkom pohoďáci, nie ako rodičia ostatných detí, ktorí im všetko zakazujú a tak, a za b) o svojich kamarátoch im veľmi nehovorím a myslím si, že je takto všetko omnoho lepšie, keď si myslia, že je Allison jedna veľmi milá osoba a riaditeľova dcéra. A to je vlastne dôvod za c) - že jej otec je riaditeľom školy, ktorú navštevujem.

,,Tak, s čímže to potrebuješ pomôcť?" opýtala sa ma Allison.

,,Hneď ti to ukážem."

Vošli sme dnu do mojej izby. Allison sa posadila alebo skôr hodila na moju posteľ, ako to často mávala vo zvyku.

Podišla som k písaciemu stolu a zobrala z neho tú záhadnú truhličku. ,,S týmto. Našla som ju počas upratovania u babky."

,,Pekné, ale stále nechápem, čo s ňou mám robiť."

,,Je zamknutá, a tak som si povedala, že by si ju možno ty dokázala otvoriť a zároveň pri tom nezničiť. Mohlo by v nej byť niečo vzácne."

,,Hmm," študovala ju ako skutočný znalec, už jej tuším chýbala len lupa priložená k jednému oku.

,,Myslím, že to pôjde ľahko. Máš niečo tenké alebo? Počkaj, vlastne mám so sebou vec, ktorá sa na to hodí úplne," zalovila vo svojej kabelke, a vytiahla z nej pilník na nechty.
Ako som povedala - na takéto veci je majsterkou, pretože zámok bol po pár minútach naozaj dole.