Elven ✅

Pandora

(Amber)

Skye ležal na posteli vedľa mňa a s knižkou položenou na hrudi chrápal. Miestami som žiarlila na tú knihu, nakoľko som na jeho hrudi chcela byť položená ja. Chcela som byť tou knihou a on by ma študoval svojimi nebesky modrými očami.

Sledovať Skyea pri spánku bola jedna z mojich obľúbených činností. Cítila som sa zoslabnutá. Čo sa stalo? Zachránila som Elven? Alebo to bol všetko len sen?

V hlave mi vírili spomienky. Konkrétne jedna, ako sa zrkadlo rozbilo na desiatky kúskov, ktoré sa rozleteli po svete. Pamätala som si akési nezmyselné slová, ktoré vychádzali z mojích úst. Nevedela som, odkiaľ som ich nabrala alebo v akom jazyku vôbec boli, a zopakovať by som ich vedela asi už len veľmi ťažko, teda, ak vôbec. Pamätala som si však, ako hviezda začala vydávať žiarivé svetlo, ktoré pulzovalo v mojich žilách, a pri mojich dotykoch so zemou uzdravovalo Elven.

Prstami som si zašla pod tričko a keď som zistila, že nemám žiadne viditeľné rany po meči, udivene som sa o tom musela ešte raz presvedčiť. Vyhrnula som si tričko. A naozaj. Ani jedna ranka či strieborná jazvička nenaznačovala, čo som spravila.

Kde sme to boli? Netušila som. A nemala som to srdce prebudiť to moje roztomilé "prasiatko" Skyea vydávajúceho v spánku priam krochkavé zvuky. Erik mal pravdu v tom, že Skye chrápe. Erik. Kde je Erik? A Dora? A ostatní?

Skye sa pretočil na druhý bok a prestal chrápať. Potom sa zamrvil a o chvíľu na to bol hore. Keď uvidel, že aj ja som už prebudená, a nachytal ma, ako som ho so záujmom pozorovala pri spánku, vystrel sa na posteli a posadil sa. ,,Ako dlho si už hore?" povedal so zívnutím.

,,Dlho."

,,Prečo si ma nezobudila?" rukou si uhladil vlasy, ktoré mu postávali do všetkých svetových strán.

,,Nechcela som."

,,A ako sa cítiš?" spýtal sa starostlivo.

,,Vyčerpane, zmätene, ale dobre a bezpečne."

,,Cítiš sa bezpečne, keď tvoj ochranca spí, McClareová?"

,,Cítim sa bezpečne, pretože ho mám vedľa seba v posteli, a nie v aute pred mojim domom. A pretože už vstal, tak sa cítim ešte bezpečnejšie," venovala som mu úsmev.

,,Poď sem," prisunul  si ma bližšie na posteli a ja som si automaticky položila hlavu na jeho rameno a privrela oči.

,,Pokojne spi, ak sa cítiš unavená, láska," vtisol mi na tvár drobný bozk a pritúlil si ma k sebe.

,,Skye? Ako sa cítia mŕtvi ľudia?" pošepla som unavene, so zavretými očami.

,,Neviem. Ale môžeme sa opýtať Erika. Prečo?" ostal zarazený nad mojou otázkou.

,,Len chcem vedieť, či nie som mŕtva a v nebi. Alebo toto všetko nie je len sen."

,,Vlastne si so mnou v nebi vždy, predpokladám. Robím ti ho tu na Zemi a mienim aj naďalej, po zvyšok nášho života. A aj keď budeme v nebi, tak ti budem robiť také nebo, aké nemá nikto. Budeš mať to najkrajšie nebo na svete."

,,Aww, Skye! Ty si taký romantik!"

,,Už som sa zľakol, že povieš narcistický, samoľúby, namyslený zmrd, ktorý sa preceňuje vo vzťahu ku svojej skutočnej cene."

,,Premýšľala som aj nad tým. Vlastne to bola hneď druhá myšlienka, ktorá sa mi drala na jazyk."

,,Tak to ti teda ďakujem."