Prvýkrát z neba, rozum sa s ňou hrá
druhýkrát Aténa v bolestiach zmučená.
Za splnu spojí sa diablova pýcha,
v Pandorinej skrinke zavretá dýcha.
Do tretice rúškom ticha každého oklame,
štvrtýkrát nástrojom výrobcu podľahne.
Číslo päť brány pekelné...
Allison si najprv myslela, že jej únoscovia sú totálne sprostí, keď jej pri sebe nechávajú mobil, ale ako sa ukázalo, nebol tu žiaden signál. Žiadna wifina, žiaden signál - nič. Nedokázala sa nikomu dovolať, až v takej diere bola. "Ako v stredoveku," pomyslela si. Batéria na jej mobile jej tiež robila nervy a ukazovala len mizerné štyri percentá.
Nemienila v tejto cele stráviť čo i len ďalšiu minútu navyše, ale ak jej dôjde aj baterka na mobile, tak jediné čo bude môcť robiť, bude počítanie tehál, vytvorenie si hudobných nástrojov z kostičiek v cele a krotenie myší a potkanov.
Začala tráviť čas prestrkovaním rúk cez mreže a premýšľaním nad zhrdzaveným zámkom na nich. Vyzeral inak než tie, s ktorými sa doteraz stretla. Samozrejme, i naň bol potrebný kľúč, ale dierka, ktorú nahmatala, mala tvar štvorca, pod ktorým bol zložito vyzerajúci mechanizmus.
Ozvalo sa pomalé a hlučné otáčanie zámku a klepot. Allison ustúpila do rohu cely, na ktorom sa tkveli vlákna strieborných pavučín.
Klepot bol pravidelný, striedaný so zvukmi krokov. Dvakrát klep, raz krok. Keď uvidela bradatého starca so slepeckou paličkou v ruke, pochopila. Klopal ňou o kamennú dlážku preto, lebo bol zrejme slepý. Nevedela, kto to bol, no vyzeral ako jasnovidec z nejakého hororu.
Netrvalo dlho, kým starec došiel až k mrežiam, a párkrát o ne palicou zacinkal. Potom po nich prechádzal rukami, akoby niečo hľadal. Allison sa naňho mlčky dívala, v napätí, čo sa bude diať ďalej.
Starec vytiahol spoza opasku kľúč, rukou nahmatal zámok cely a odomkol jej. A najdivnejšie na tom celom bolo, že po tom, ako tak urobil, sa Allison uklonil.
Allison neverila vlastným očiam. Starec spravil hlboký úklon, opierajúci sa pri tom o svoju palicu, a niečo povedal. Nič mu nerozumela, ale celý tento jeho postoj vyzeral, akoby sa klaňal samotnej kráľovnej, povedala by.
Vyvalila oči, pootvorila ústa v údive, a vyšla popri ňom z cely. ,,Ďakujem," povedala mu a on sa na ňu len záludne pousmial a znovu niečo povedal neznámou rečou, akoby ju práve popohnával von.
Allison v hlave vírili samé otázniky na množstvo nezodpovedaných otázok. Zastavila sa na schodoch, keď videla, že za ňou starec nejde. Nebol jedným zo stráží, ani z tých ľudí hore, inak by sa takto nesprával. Ani sa ju nepokúšal zastaviť, a vôbec, vyzeral, akoby ju v úteku podporoval. Kto to bol?
Opatrne, aby ju nikto nevidel, vyšla von z dverí. Prekĺzla popri páre tých tvorov, ktoré videla v sieni.
Všimla si pootvoreného okna neďaleko nej. Pohľad cezeň jej napovedal, že najjednoduchšia cesta k slobode vedie tadiaľto. Preliezla na druhú stranu a rozutekala sa naprieč pochmúrnou krajinou.
Allison utekala, čo jej jej mizerná kondička a prefajčené pľúca stačili. Nevedela, kam beží, ale chcela sa odtiaľto dostať čo najďalej. Ignorovala svoje divoko búšiace srdce, fakt, že je ovzdušie príliš suché, či fakt, že toto prostredie vôbec nepozná.
Prešla niekoľko ruín domov a trosiek, a nakoniec, keď dospela k názoru, že už je dostatočne ďaleko, spomalila, aby nabrala druhý dych. V ústach jej pulzovala krv a v ušiach vyhrávali muzikanti, no išla ďalej, aj keď pomalším krokom.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Allison je na slobode a oslobodil ju neznámy starček... Kto to bude? Čítajte ďalej a dozviete sa to ☺
Inak, pripomínam...Nehanbite sa vyjadriť svoj názor, ani nepodporujte túto dobu ignorácie, komentujte, voteujte, zdieľajte ☺
