Elven ✅

Nečisté svedomie

,,McClareová? Čo tu robíš?"

Čo tu robím? Mám nutkanie vziať nohy na plecia. To presne tu robím.

,,Bože! Zľakla som sa ťa. Toto mi už nerob," zahrala som to naňho. Úľak som vlastne ani hrať nemusela. Keby mi srdce tĺklo len o niečo hlasnejšie, už by bol Skye ohluchol.

,,Boja sa len tí, čo nemajú čisté svedomie. Čo tu robíš? Načúvaš cudzie rozhovory, Amber?" vystrie ku mne ruku a takmer akoby mal potrebu dotknúť sa vlniaceho sa pramienku mojich vlasov, no nejako tej potrebe napokon odolal. Bol však stále tak blízko, že to vo mne spôsobovalo hotový výbuch emócií. Ba dokonca (hoci som sa za to neznášala) tak tam bolo aj vzrušenie. Páčila sa mi jeho vôňa. A mala by som na to prestať myslieť. Pomoc!

Nastal čas, kedy by som mala využiť svoje herecké schopnosti. ,,Trpíš vari samovravou?" nadvihla som obočie.

,,Vyzerám tak?"

Mykla som plecom. ,,Možno."

,,No, pred chvíľou som tu viedol jeden rozhovor s bratom. Chrisom."

,,Verím, že to bol rozhovor o niečom dôležitom, keďže sa strachuješ, či som z neho niečo počula alebo nie, ale nie. Prišla som sem len teraz. Skontrolovať.. stav tejto výstavky. Niekto ju má tendenciu každý deň nejako poničiť, a tak ma sem poslala učiteľka, aby som to omrkla," ukázala som na vitrínu.

,,No nezdá sa mi. A prečo si sa tu skrývala?"

,,Neskrývala som sa! Len..." pozrela som sa na ruku, ,,...spadol mi náramok, a tak som ho zodvihla."

Zdalo sa mi, že som sa práve stala majsterkou výhovoriek.

,,A teraz mi prosím, povedz pravdu," oči sa mu podivne zaleskli. Bola by som prisahala, že ma vtedy niečo bodlo pri spánku.

,,Toto je pravda," povedala som protestne, prekvapene a zároveň obozretne, pretože som si ešte stále tak úplne nezrovnala v hlave, s kým to mám vlastne dočinenia. Priznávam, z toho chlapca som mala husiu kožu. Prešmykla som sa popri Skyeovi, stále mierne zamračená. ,,Tak teda ja už pôjdem."

,,Tá výstavka," ukázal na sklenenú vitrínu.

,,Pozriem sa na to neskôr," zaklamala som s malým náznakom krivého úsmevu a odišla.

Keď som zmizla z jeho dohľadu, pridala som do kroku. Toto bolo divné. A to som si myslela, že ma už po včerajšku nemôže nič prekvapiť.

Skye a Chris. Čo sú vlastne tí dvaja zač? Čarodejníci? Alebo existujú na svete aj iné nadprirodzené bytosti, o ktorých neviem? A nie som náhodou na drogách?
Nemožné.

Musím si zistiť niečo viac o čarodejníkoch. Cítila som sa tak nevedomo a mimo obrazu, ako ešte nikdy predtým. Zvyčajne som mala vo všetkom poriadok a jasno. No za posledný mesiac sa všetky tie múry poriadku, usporiadané presne tehlička na tehličke, začali rúcať. Tá nevedomosť ohľadom vecí a ľudí okolo mňa bola pre mňa jednou z foriem potupy a utrpenia.

Dotkla som sa hviezdy na svojom krku. Bum bum, bum bum. Klasika. Na túto vec som si v priebehu toho jedného dňa nosenia zvykla tak, ako na vlastnú ruku alebo nohu.

Potrebovala som vedieť odpovede na svoje otázky. Ale ak sa tam do Elvenu vrátim, tak len s poriadnou prípravou na cestu. Dám si na seba nohavice, na ruku si nastoknem prsteň, oblečiem si tričko, u ktorého mi nebude prekážať, že s najväčšou pravdepodobnosťou skončí zozadu potrhané, alebo skôr nejaký top s odhaleným chrbtom, a zoberiem si nejakú kapsičku, do ktorej si dám tie najpotrebnejšie veci.