(Amber)
,,Kam ich pošleme?" spýtal sa Skye na moju rodinu. Rodina McClareovcov s výnimkou mňa mala ísť na dovolenku, kamsi, kde bude pokiaľ to bude možné, čo najviac v bezpečí.
,,Čo najďalej odo mňa," odpovedala som s trpkosťou. Cítila som sa, akoby mi práve niekto vystriekol celý citrón do očí. Bolo mi jednoducho do do plaču, ale neplakala som. Ešte nie. Nechcela som a nerada som pôsobila ako urevanec.
,,Do akej krajiny?"
Pokúšala som sa premýšľať nad tým, kde by sa tak mojej rodine mohlo páčiť. Rozhodla som sa preto povedať miesto, kde som už s nimi raz bola, a kde sa mi celkom páčilo. ,,Napríklad do Viedne? Tam sme už boli a páčilo sa nám to. Nepochybujem o tom, že by si to užili znovu."
Dobre, nebolo to až tak ďaleko, ako napríklad Nový Zéland, no pomyslela som si, že takáto vzdialenosť by mala stačiť.
,,Páči sa ti Rakúsko?"
,,Je v pohode. Mám na to pekné spomienky."
"Kiežby som tak mohla vrátiť čas," pomyslela som si. Vzápätí som túto myšlienku úplne zavrhla, pretože keby som tak urobila, neviem, či by som niekedy bola spoznala Skyea.
,,Skye?"
,,Áno?"
,,Myslíš si, že zachránime Allison?" spýtala som sa roztraseným hlasom.
,,Neviem. Ale urobíme pre to aj nemožné," povedal úprimne, ,,sľubujem."
S mojimi rodičmi nebol žiaden problém. Všetkých ich úspešne presvedčil, aby si urobili dvojtýždňový výlet. Ba čo viac, začali do auta baliť veci ešte vtedy, keď sme tam boli. Sledovala som, ako sa Lucas so svojou minimalistickou batožinou a tempom jemu prirodzeným dotrepal ku autu. Čistý leňochod, tento môj brat.
,,Poďme odtiaľto preč," požiadala som Skyea.
,,Ako si praješ."
YOU ARE READING
Elven ✅
FantasyPrvýkrát z neba, rozum sa s ňou hrá druhýkrát Aténa v bolestiach zmučená. Za splnu spojí sa diablova pýcha, v Pandorinej skrinke zavretá dýcha. Do tretice rúškom ticha každého oklame, štvrtýkrát nástrojom výrobcu podľahne. Číslo päť brány pekelné...