V škole prebiehalo všetko po starom. Môžem konštatovať, že sa mi úspešne podarilo prežiť tých pár hodín bez trapasov. Allison dostala "úžasný" nápad v prípade, že by jej iný, taktiež "úžasný" plán nevyšiel. Po škole sa vybrala do obchodu kúpiť tie najväčšie "mňamky" na svete: chilli papričky. Extra pálivé. Vraj, pre istotu. Asi uhádnete, čo tá malá "zmrdka" mala v pláne s nimi urobiť. Pán riaditeľ by mal mať dnes extra pálivý deň.
V každom prípade, Allison sa s nami rozlúčila ešte skôr, než zvyčajne. So Sam som sa dohodla, že poobede spolu zájdeme niekam von. Niežeby sa mi nejako chcelo, to nie. Na to som bola priveľmi skľúčená a utiahnutá. Iba sa mi zdalo, že som svojich priateľov v poslednom čase až priveľmi zanedbávala.
Zložila som tašku, pričom ma Robin vítal veselým poskakovaním okolo mňa. Občas som sa bála, že toho malého drobca zašlapnem. Nedal mi ani na sekundu vydýchnuť.
,,Ahoooj," pohladila som ho po huňatej čiernej srsti, na čo na mňa znovu vyskočil, odraziac sa pri tom od mojich kolien. Chytila som ho do náruče a pohladkala po hlavičke. Olízol ma.
,,Robin! Fuj to!" karhala som ho, no sama som sa smiala, a smiech mi dodával akúsi pozitívnu energiu, ktorú som práve potrebovala.
Položila som ho opatrne na zem a zobrala vôdzku s obojkom. Viem, mali sme záhradu. Ale napokon, ani ja nevydržím žiť len v záhrade. Taká menšia prechádzka v parku mu len a len prospeje. ,,Prestaň sa vrtieť. Počkaj."
Robin sa mi stále vytrhol a hrýzol do vôdzky. Bolo to až veľmi hravé, neposlušné šteňa. Nakoniec sa však podvolil a ja som mu konečne mohla dať vôdzku.
,,No vidíš, že to ide, kamoško," dala som mu za odmenu maškrtu. Bolo mu potrebné dať poriadny výcvik. Možno s ním niečo stihnem nacvičiť dnes v parku. Aspoň také základné príkazy ako ostaň či sadni by sa mal v dohľadnej dobe naučiť.
Robin bol múdry pes, ale i tak som s ním musela mať božiu trpezlivosť.
,,Ostaň. Ostaň. Táák," opakovala som mu povely. Pohol sa smerom ku mne, vrtiac pri tom chvostíkom.
,,Nie! Ostaň! Jasné. Ty by si sa len hral, čo?" znovu som ho pohladila a smiala sa na ňom. ,,A žral. Cítiš maškrtu, čo?" zasmiala som sa a ďalej sa s ním maznala. Bol to môj miláčik.
Nakoniec som ho zvládla naučiť aspoň tento jeden povel, ostaň, spokojná sama so sebou. Keď som ho chcela učiť sadnúť si, tak Robin si teoreticky sadol, ale o dve sekundy na to sa vždy znovu rozbehol ku mne.
Pozrela som sa na mobil. Pravý čas vrátiť sa domov. Prečo som však mala taký zvláštny pocit, akoby sa malo stať niečo zlé?
Po chvíľke som si uvedomila prečo. Hviezda, ktorú som od toho incidentu v Elvene nosila vždy na najbezpečnejšom mieste, ktoré som poznala, teda pri sebe, sa začínala rozpaľovať. Cítila som blížiace sa problémy.
YOU ARE READING
Elven ✅
FantasyPrvýkrát z neba, rozum sa s ňou hrá druhýkrát Aténa v bolestiach zmučená. Za splnu spojí sa diablova pýcha, v Pandorinej skrinke zavretá dýcha. Do tretice rúškom ticha každého oklame, štvrtýkrát nástrojom výrobcu podľahne. Číslo päť brány pekelné...