Prvýkrát z neba, rozum sa s ňou hrá
druhýkrát Aténa v bolestiach zmučená.
Za splnu spojí sa diablova pýcha,
v Pandorinej skrinke zavretá dýcha.
Do tretice rúškom ticha každého oklame,
štvrtýkrát nástrojom výrobcu podľahne.
Číslo päť brány pekelné...
Po nepohodlnej jazde na koni a trapase, ktorý sa Allison podaril vystrojiť, jej neostávalo nič iné, než zodpovedať každú Amberinu otázku.
Jej kamarátka vyzerala ostražito a znepokojene. Možno trochu žiarlivo. Pýtala sa sama seba, čo sa s ňou stalo. Vyzerala inak. Nikdy predtým u nej nevidela meč. Nikdy ju nevidela takúto neupravenú. Nikdy predtým nejazdila na koni. Amber, ako sa ukázala teraz, bola iná. Zmenená.
,,Prišiel nejaký starček a pustil ťa. Len tak. A ešte sa ti poklonil?" pochybovala Amber.
Znelo to bláznivo. Ibaže Amber to povedala tónom viac odmeraným, než neveriacim. Bola taká presne od chvíle, odkedy nechtiac pobozkala Skyea. Žiarlila? Ona na ňu naozaj žiarlila pre takú hlúpu nehodu? Pre omyl? Nie, ona mala predsa Erika. Alebo nie?
,,Bol slepý," zopakovala fakty, ktoré jej pred chvíľou boli už povedané.
Zdalo sa, že sa Amber na chvíľu zamyslela. Nadvihla obočie a obrátila zrak ku koňom.
,,Neviem, čo odo mňa chceli. Nerozumela som im ani slovo. Ale vyzerali ako ženy, ktoré so šialeným smiechom strkajú deti do kotlov. Hotové strigy. Strčili ma do žalára. A potom ma vyslobodil ten starec. A boli tam tie tvory-"
Amber sa prudko otočila a pozrela sa na Skyea a toho tmavého chlapca, ktorého jej predstavili ako Rakesha.
,,Kde to vlastne sme?"
,,V pekle, Allison. V pekle."
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Len 213 slov...To je asi najkratšia časť Elvenu ever 😀. Keď som si to pozerala vo svojom poznámkovom bloku, tak to vyzeralo omnoho dlhšie 😀
