Elven ✅

V hrade

Prehltla som hrču v krku. Bola som napätá ako struna a ruku som mala pre istotu položenú v tesnej blízkosti meča. Srdce mi bilo splašenejšie, než obvykle, a elvenská hviezda, ktorú som od premiestnenia do Elvenu mala omotanú v koženom náramku okolo zápästia, o sebe tiež dávala vedieť podstatne viac, než za normálnych okolností.

Bez veľkých problémov sme sa dostali až pred brány hradu. Dohodli sme sa, že zvyšok cesty poletíme.

Za pár sekúnd sme sa dostali na miesto, kde prebiehal náš boj naposledy. Upravila som si okuliare nasadené na koreni nosa.

,,Vzduch je čistý. Poďte," pokývol Skye.

,,Že čistý. Pche. To asi nevidí tie mračná a špinu," zamrmlal Erik, akoby bol on snáď tým, ktorého to musí trápiť. ,,Hej! Opatrne tam hore!"

,,Súhlasil si s tým, že so mnou pôjdeš. To znamená, že si budeš musieť strpieť aj isté zemetrasenia," povedala som.

,,Súhlasil som s tým len preto, lebo som si to nemohol nechať ujsť. To však neznamená, že sa musíš pohybovať tak nemotorne."

,,Nie som balerína! A mimochodom, aj pri tej by si si strpel nejaké tie otrasy," pošepla som mu.

Erik už mlčal, našťastie.

,,Počujete to? Vyzerá to, že k nám niekto ide," varoval nás Chris.

,,Skôr idú, nie?" opravila ho Dora.

,,Padáme odtiaľto," navrhol.

Dali sme teda na Chrisa a nenápadne sme sa vytratili. Schovali sme sa za kamenný výklenok, kým sme neuvideli, že skupinka čarodejníkov sa od nás vzdialila.

,,To bolo o chlp," podotkol Erik.

,,Hlavne musíme vymyslieť, ako sa nenápadne dostaneme do hradu," zamyslela som sa.

,,To nebude problém. Tamto je rozbité okno," Sia ukázala hore na značne poškodenú vec nad rímsou.

,,Dobrá práca," pochválil ju Nate, na čo ona iba spravila samoľúby výraz typu "zlatko, ja viem že som úžasná, nemusíš mi to hovoriť aj ty."

,,Idem prvý," oznámil Skye, čím mi spôsobil ešte väčšie starosti, než som mala doteraz. Bála som sa. Nechcela som prísť aj o Skyea.

,,Výborne. Na ktorý prst si dáš jeho?" provokoval ma Erik.

Zaťala som zuby a vydala zo seba zvuk podobný zavrčaniu. Nasledovala som Skyea. ,,Vieš Erik, nie je isté že dnes zo mňa ostane vôbec nejaký prst," odvrkla som na jeho adresu.

Vnútro hradu bolo i napriek značným poškodeninám majestátne. Len jedna miestnosť bola asi štvornásobkom obývačky Adamsovcov, a to už je o čom hovoriť. I napriek tomu, že som nebola telepat, tak by som mohla pokojne povedať, že čoho sa týkal tok Skyeových aktuálnych myšlienok. Bolo to určite niečo v zmysle: ,,A vraj dom Adamsovcov je zbytočne veľký. Tu by sme si pokojne mohli ja na svojom štvorkolesovom tátošovi a Amber na Herbiem dať preteky. Moment. Radšej nech by Amber sedela v tom aute. Bolo by to pre ňu omnoho bezpečnejšie, nedopustil by som, aby sa jej niečo stalo. I keď čo ak by sa to auto pokazilo? Ani to nemôžem dopustiť. Tak by sme si dali preteky v behu. A čo ak by pri tom Amber spadla a rozbila si koleno? Si čarodejník predsa, ty chumaj. To vyriešiš jediným mávnutím rukou. Ahá, jasné. Som predsa úžasný."

Prechádzali sme okolo luxusne vyzerajúcich kresiel, keď nás zrazu ovial ľadový vietor a roztvorili sa dvere do miestnosti.

,,Skryte sa!" nakázal nám Skye.

Poslúchla som ho. Ostatní sa tiež schovali za alebo pod nábytok, tí šikovnejší ako napríklad Sia do skrinky. Dora a Jason sa prikrčili na podokennej rímse.

,,Ten starý si zaslúžil smrť. Nebyť jeho a toho, že mi prepustil rukojemníka, tak by už bolo zrkadlo dávno celé," povedala s nenávisťou v hlase Keriana.

,,To zrkadlo bude spojené tak či tak," povedala jej na to Raven so škodoradostným úškrnom na tvári. Začala sa prechádzať po miestnosti a ja som na okamih prestala dýchať. Nejako podobne som sa cítila, keď som raz odpočúvala rozhovor Skyea s Chrisom. Ibaže tentokrát som sa bála omnoho viac. Zahryzla som si do pery a modlila sa, nech si nás nevšimnú.

Raven vrhla zamyslený pohľad smerom ku kreslu, za ktorým som bola skrytá. Keď sa nadýchla a do nosa nasala vôňu okolia, tak už som vedela, že je niečo zle. Pristúpila mojim smerom a vytiahla ma spoza kresla za vlasy.

,,Auuu!" snažila som sa vzpierať a vytrhnúť sa jej. Toto sme skutočne nedomysleli. Raven dokázala vycítiť magické predmety. Bola by som prisahala, že mi isté množstvo vlasov aj vypadlo od korienkov, nakoľko ich Raven rozhodne nešetrila. Cítila som sa ako králik, ktorého Raven vytiahla z klietky za uši a chystala sa ho podrezať a spraviť si z neho večeru.

V rýchlosti a núdzi, bez veľkého premýšľania som vytiahla meč z puzda a časť vlasov, ktorú držala Raven v rukách, si odsekla.

Raven sa šokovane pozerala na hrsť vlasov, ktorá jej ostala v ruke. Jej tvár nadobudla tvár buldoga, ktorý sa chystá vyskočiť, zdrapiť a roztrhať.

V tejto chvíli mi neprišlo vhodné plakať za svojimi vlasmi. Moje vlasy boli predtým skoro po zadok, no teraz mali dĺžku tak asi po plecia. Bleskovo, než sa stihla spamätať, som spravila otočku a vrazila jej meč priamo do hrude, akoby bola pekelníkom. Stalo sa to rýchlo, tak rýchlo, že ani samotný Skye nestihol vyskočiť spoza kresla a začať ma brániť. Z toho, čo som však spravila, som bola viac šokovaná a vystrašená ja, než Raven alebo Keriana dokopy.

Keriana opäť raz vyzerala, akoby bola divákom v kine. Následne, keď opäť prišla k sebe a zistila, že som jej zabila spojenca, zaklipkala očami. To už ma však Skye strhol stranou, pri čom mu spadli z tváre okuliare. Zabránil tak tomu, aby sa ma dotklo kúzlo, ktoré na mňa Keriana vyslala.

Skye sa postavil predo mňa do pózy, v ktorej zvykol čarovať, čo bola póza plná sústredenia, energie a čírej elegancie. Nič sa však nedialo, čo ho v zlom prekvapilo. Z jeho končekov prstov vyšiel len obláčik dymu.

,,V hrade mám povolené čarovať iba ja," povedala Keriana so strašidelným úškľabkom na tvári.

Ahojte :-)

Tak predsa som to stihla publikovať ešte v tento týždeň :-) Čo poviete na túto časť?