Elven ✅

Bozk

Tak si to teda zhrňme. Bola som uviaznutá v neznámej krajine s hľadaným zločincom. A ešte k tomu to bol môj bývalý, ktorý mi ani po toľkom čase nebol vôbec ľahostajný.

Vedela som, čo musím urobiť. Čo najskôr odtiaľto vypadnúť. Vytvoriť zase nejakú príveskovú svetelnú guľu a vrátiť sa naspäť domov. To bolo mojim prvoradým cieľom. Otázkou však ostávalo, ako to urobím. Nedokážem ti pomôcť, keď si nedokážeš pomôcť sama. To mi teda pomohol - ako hadovi noha. A vlastne.. čo iné som od neho očakávala?

Bola som hlúpa. Erik si nedokázal ani sám pomôcť, veď normálny človek by už ušiel z Elven do nášho sveta, neostal by na mieste, kde je hľadaným zločincom.

Znovu som si začala všímať prívesok. Bum bum, bum bum. Privykla som si naň ako na vlastné srdce. Šúchala som studenú kovovú hviezdu v rukách. Prosím, funguj. Funguj! Aspoň jeden zázrak...

Nič sa nedialo. To je akoby som bola amatérskym kúzelníkom, chcela vyťahovať zajace z klobúka, a pritom si ani nenaštudovala postup na ten trik.

Možno by som mala myslieť na miesto, kde sa chcem premiestniť, pomyslela som si. Čo je pre Londýn charakteristické...Eh. No, mizerné počasie, double-deckre, šibnutí turisti, Big Ben, London Eye...Zvláštne, že nech poviete názov akéhokoľvek miesta na Zemi, ako prvé si spomeniete na somariny. Dánsko - Legoland. Alebo mimo Európy: Egypt - pyramídy. Japonsko - bojové umenia. Hm. Tie bojové umenia by sa mi zišli, keď už pre nič iné, tak na tie medvede, i keď účinnejšie by bolo ujsť, či? Alebo skôr - nespanikáriť? Asi skôr toto.

Povzdychla som si. Asi netreba opakovať, ako veľmi som túžila ísť domov. Teda, niežeby som mala potrebu držať sa maminej sukne. Len - ja neviem. Elven je možno krásny a úžasný, čo možno, on ním aj naozaj je, ale tam vonku.. mala som svoj svet a svoj domov.

Potom sa ale ozvala aj tá moja druhá časť: "A chýba ti ten starý, známy svet? Čo tak si urobiť krátky výlet po Elvene? Plný dobrodružstva a spoznávania novej kultúry, v ktorej sa podľa všetkého i čaruje? Nezaškodí ti to Amber, a bude to len na krátku dobu."
Nemienila som však nakráčať za Erikom so sklonenou hlavou. Na to som bola až príliš hrdá.

Nechala som prívesok spadnúť naspäť na košeľu. Chvíľu som sa pohrávala s dýkou, ktorá mala meno Tichý zabijak, a potom sa vydala cestou, ktorá viedla nevedno kam.

Nemala by som ísť za Erikom? Nie. Dokážem sa o seba postarať sama. Nebudem od niekoho závislá. A už vôbec nie od neho. Všimla som si však, že mám stále na sebe jeho bundu. Mala by som mu ju vrátiť.

Prechádzala som sa lesom. Prekročila som niekoľko konárikov popadaných na zemi. Zašla som až priveľmi ďaleko od vodopádov. Nesmelo som postupovala dopredu.

"Odvahu, Amber," povzbudzovala som sa. "Zvládneš to. Do rána nájdeš spôsob, ako sa dostať domov."

Začula som praskot niekoľkých vetvičiek. Inštinktívne som sa poobzerala okolo seba. Nemohla som sa zbaviť pocitu, že tu nie som sama. A tým nemyslím len Erika, ktorý sa v lese zabával lovom.

Spoza stromu vyšiel Erik s namierenou pištoľou. Ak ju na mňa namieril, hneď ju aj zložil. ,,To ťa baví sústavne sa zahrávať so svojim životom? Čo keby som bol vystrelil, hm?"

,,Tak by som ťa zabila."

,,Skôr ja teba!"

,,Prepáč," povedala som. Na viac som sa nezmohla. Vyzliekla som si koženú bundu a podala mu ju.

,,Čo to zase stváraš?" zastavil ma.

,,Vraciam ti bundu," podala som mu ju.

,,To si išla za mnou do lesa len preto, aby si mi vrátila bundu?"