Elven ✅

Slaboch

Super. Takže podľa Chrisa som bola život ohrozujúca zlatokopka.
Nanešťastie preňho, mala som v rukách meč.
Našťastie preňho, na to, aby som mu ukázala, čo to znamená vážne ohroziť niečí život, práve nebol čas, pretože sme boli obkľúčení azda stovkou bojovníkov. A medzi nimi bola aj Raven. Takže som mohla maximálne tak držať hubu.

Z druhej strany odznel tvrdý rozkaz patriaci inej žene v dlhých šatách, s korunkou na hlave a kamenným, krutým výrazom v tvári. ,,Zabite ich," rozkázala ľadovo.

,,Keriana Torresová," potvrdil moje dohady Erik. A tak sa spustila bitka o život, ktorá bola dosť nespravodlivá, nakoľko bola na druhej strane niekoľkonásobná presila.

,,Uteč, Amber," povedal mi Skye.

,,Nenechám ťa tu samého!"

,,Nájdem si ťa, sľubujem," vytvoril okolo nás dočasnú ochrannú stenu, no tá sa postupne rozpadávala. Skye ju zmenšil na farebnú svetielkujúcu guľu a odrazil ju do nepriateľov.

Musela som niečo podniknúť. Nemohla som si tu len tak.. ehm, za normálnych okolností by som povedala, že postávať, ibaže som bola niekoľko metrov nad zemou. Takže skrátka, nemohla som si tu len tak poletovať ako víla Cililing a nič poriadne nerobiť.

Videla som, ako sa Sarah zneviditeľňuje, a tak mätie a zabíja svojich nepriateľov. Mnohým z nich takto dokonca stiahla nohavice alebo vykrútila krk, no musela s tým rýchlo prestať, nakoľko začala krvácať z nosa. Dora bola na tom zhruba tak "dobre" ako ja, len s tým rozdielom, že tasila na nepriateľov katanu a bola rokmi vycvičenou bojovníčkou. Všimla som si, že Blaisea trafila Ravenina šípka, takže sme prišli o jedného nášho spojenca. A čo bolo ešte horšie, obrátil sa proti nám.

Hviezda ma až neuveriteľne pálila na krku a tepala abnormálne splašene. Ešte nikdy som v mojej blízkosti necítila toľko zla a skazy. ,,Auuuchhh!" zamračila som sa. Bola som nútená dať si prívesok dolu z krku. Na mieste, kde hviezda bola predtým, som mala nepeknú a štípajúcu popáleninu.

Moju pozornosť však upútala žena sledujúca všetko z diaľky ako nejaké veselé divadelné predstavenie. Absolútne som nepočúvala Erika, ktorý vravel niečo, čo mi pri okolitom hluku znelo ako šepot a pokúsila som sa dostať sa ku Keriane. Taký Blaise si však všimol môjho zámeru, a preto mi vošiel do cesty.

,,Blaise, spamätaj sa! Blaise!"

Bolo to zbytočné a len-len že som sa vyhla jeho kúzlam.

,,Blaise, ja ti nechcem ublížiť!" zvolala som naňho, vedomá si toho, že to skôr ublíži on mne, než ja jemu. A o to horšie to začínalo byť, keď sa k nemu pridali dvaja ďalší čarodejníci. "To radšej tých pekelníkov," pomyslela som si. Bolo to ako hrať vybíjanú. A ja som síce v normálnej vybíjanej bola pomerne zbehlá, no v tej čarodejníckej bolo len otázkou času, kedy ma nejaké kúzlo zasiahne.

Zatvárila som sa, že ma jedno z kúziel skutočne zasiahlo, a že sa rútim k zemi, iné východisko som na danú nenašla.

,,Amber, nie!" dostal sa mi do uší hlas ešte predtým, než som šla k zemi, kde ma čakali pekelníci. Sekala som ich čierne vlákna, ktoré sa ku mne naťahovali ako ruky, ktoré ma chcú zaškrtiť. Boli už priveľmi silní, takmer nesmrteľní. A bolo to ako bojovať s drakom, ktorému keď odseknete jednu hlavu, tak mu narastú ďalšie tri.

Zotrela som si z čela kvapky potu. Nado mnou sa mihali svetlá ako ohňostroje, ibaže som sa vôbec necítila šťastne, keď som ich videla. Cítila som obrovský strach. Nebol to však strach o mňa, ale o Skyea a o ostatných.

Postupne svetlá slabli a ku mne sa dostavovalo vyčerpanie. Svet videný mojimi očami pripomínal svet, ktorý vidí človek s poruchou zraku. Bol rozmazaný. Dopadla som na zem a dostala tvrdú facku od vlákien pekelníka, ktorá spôsobila, že sa mi rozbili okuliare a do tváre mi vyhŕkli slzy. Zmývali mi z tváre vlastnú krv.

,,Ostaň silná."

Nevedela som, či to hovorí hlas v mojej hlave alebo Erik. Tá bolesť bola taká ostrá, že som sa cítila ako blázon, keď tu znášam údery, kopance a všetky tie rany.

Uvedomila som si, že bojujem nedostatočne. Bum, bum. Bum, bum. Prerývaný nádych a výdych. Chytila som sa za pravdepodobne zlomenú nohu a z posledných síl sa pozviechala zo zeme.

,,To je ono!" podporil ma Erik. ,,Nebuď ako baba!"

,,Erik, ale ja som baba..."

,,Tak nebuď padavka!" zakričal na mňa ako generál.

Ibaže ja som bola slaboch. Zatočila sa mi hlava. A hoci som nechcela byť padavkou, slabochom, tak som znovu klesla na zem. Odhodila som žeravý prívesok do jedného z pekelníkov a modlila sa, nech to funguje. Okolie ožiarilo svetlo a ja som sa usmiala. Čo sa stalo potom, si už nepamätám, nakoľko som upadla do dôverne známej ničoty.

Konečne prázdniny :-) Nevedela som sa dočkať chvíle, kedy budem mať viac voľného času na svoje záľuby, kreslenie a predovšetkým písanie príbehov. Takže, vyprodukovala som zo seba ďalšiu, tentokrát akčnejšiu časť Elvenu. Čo na ňu poviete, resp. napíšete?