Dala som si dolu kravatu školskej uniformy a prevliekla si ruky cez rukávy bundy. Bunda bola pohodlná a predovšetkým zohrievala moje skrehnuté ruky. Ľahla som si na kamennú zem. Nakoniec sa mi podarilo zaspať. Ani sama neviem ako, pretože som neprestajne rozmýšľala o tom, čo sa stalo a čo sa bude diať ďalej.
Vo sne sa mi zdalo o zúfalej Allison. Cítila som potrebu ísť za ňou a povedať jej: ,,Som v poriadku, neboj." Myslela som na rodičov, bratov, Sam, kamarátov. Čím viac som na nich myslela, tým viac ma hviezda na krku pálila a tým viac búšila. To ma prebudilo natoľko, že som sa zamrvila na zemi. Erik si toho všimol, pretože som cítila, ako sa pohol a odkašľal si.
Môj vzťah k nemu bol komplikovaný. Komplikovaný? Slabé slovo. Čím viac som premýšľala nad ním, čo bolo zrejme spôsobené jeho prítomnosťou, tým viac sa hviezda viac ustáľovala na normálny tep a o to nepríjemnejšie som sa cítila.
,,Erik?" pošepla som jeho meno, ktoré sa odrazilo od stien jaskyňe.
,,No?"
,,Čo všetko vieš o tejto hviezde?" odtiahla som sa a pozrela sa naňho.
,,Stále rovnako zvedavá, Amber," usmial sa na mňa. ,,Možno by sme mali začať tým, čo o nej vieš ty, a potom by som to doplnil svojimi vedomosťami."
Vyrozprávala som mu celý príbeh o tom, ako som našla truhličku, čo sa stalo Allison, ako sme zisťovali, čo sú tie veci zač, a ako som sa sem dostala. Neprerušoval ma, čo som si cenila, i keď som na jeho tvári videla, že má na mysli pomerne dosť viet zakončenými otáznikmi.
,,Ty, Allison Monroeová a Samantha Whiteová ste boli odjakživa zvláštnou trojicou kamarátok," poznamenal.
,,A to už prečo?"
,,Kým som vás nepoznal, na škole som vídaval rôzne skupinky ľudí. Ľudí, ktorí sa kamarátili kvôli spoločným záujmom, ľudí, ktorí sa spolu kamarátili, lebo im z toho plynuli výhody, potom skupinky, kde jeden vyzeral ako pán a ostatní ako jeho prisluhovači bez chrbtovej kosti, bolo ich veľa. Ale vy ste boli každá taká odlišná, s osobitným vkusom a životným štýlom, a predsa ste spolu vydržali kamarátiť sa tak dlho. Allison bola vždy drsná, Samantha ukecaná, a ty si nikdy nebola len dievčaťom do počtu a bola si taká.. sčítaná."
,,Práve preto je naše priateľstvo zaujímavejšie. Vždy si máme čo povedať. Každá do nášho priateľstva prináša niečo nové. A objavovať nové veci znamená žiť. Inak by sme len stagnovali a život by nedával zmysel. Často objavovanie nových vecí niečo stojí, úsilie a tak. Niekedy možno aj život. Ja som toho dôkazom. Mohla som sa utopiť pre moju vlastnú zvedavosť. Ale stále som tu a mienim padať na zadok a vstávať znovu a znovu. Pretože o tom je život. Čo nerastie, hnije."
Erik sa na mňa usmial. ,,Tak ti teda poviem jednu rozprávku. Chceš?" navrhol mi a ja som pokývla.
,,Kedysi dávno existoval jeden mocný čarodej. Ako iste vieš, ľudia o existencii čarodejov vedeli, a preto ich upaľovali, najmä v stredoveku, v pätnástom storočí. Tento čarodej, Uroboros sa volal, mal síce obrovskú moc, no nechcel s ľuďmi bojovať a ani ovládnuť svet. Nemienil sa však ani ďalej prizerať na to, ako jeho rasa vymiera. Preto sa dal na ďaleké cesty v snahe nájsť miesto, kde by boli čarodejníci v bezpečí a nemuseli sa skrývať. Počas ciest mu učarovala táto zem, dnes známa ako Elven," povedal mi.
,,V skutočnosti je to jeden veľký ostrov, asi o veľkosti Austrálie. Už tu žili nejakí domorodí obyvatelia, ale keď im Uroboros ukázal, čo dokáže, zachovali sa úplne inak, než by sa zachovali našinci: začali ho uctievať. Vyhlásili ho za ich panovníka, prirovnávali ho k samotnému Bohu. Uroboros bol nadšený, putoval po svete, pozýval na ostrov svojich priateľov čarodejníkov a tí potom ďalších a ďalších. Nechával na ostrov privážať to najlepšie, najkrajšie a najexotickejšie zo sveta ľudí: od japonských sakúr po rozličné vzácne rastliny, literatúru, až po iné cennosti z kultúr a sveta, ako ho poznáme. Nechával na ostrove stavať chrámy, záhrady, vodovody. Ostrov sa rozrastal. Len si predstav, ako narástol za posledné roky Dubaj kvôli rope, a hneď ti dôjde, ako rýchlo sa rozrastal Elven. Ibaže, Elven sa rozrastal dovolím si tvrdiť, že oveľa magickejším spôsobom.
YOU ARE READING
Elven ✅
FantasyPrvýkrát z neba, rozum sa s ňou hrá druhýkrát Aténa v bolestiach zmučená. Za splnu spojí sa diablova pýcha, v Pandorinej skrinke zavretá dýcha. Do tretice rúškom ticha každého oklame, štvrtýkrát nástrojom výrobcu podľahne. Číslo päť brány pekelné...