Elven ✅

Ranné vtáča

Cítila som sa previnilo voči Erikovi. Keď umrel, premýšľala som o tom, či budem ešte niekoho milovať tak, ako jeho. A teraz sa tak stalo. Milovala som Skyea láskou vrúcnou, čistou, takou, čo ma napĺňala pocitom eufórie. Láskou, ktorej som sa dlho vzpierala a nechcela uveriť tomu, že tam je.

Erik bol mojou prvou láskou. Niekým, s kým som sa rozchádzala a dávala dokopy, s kým som strávila pekné i horšie chvíle. Keď som ho stretla v Elvene, znovu sme sa dali dokopy. A áno, mala som ho skutočne rada. Ale bol mŕtvy. Bol z neho prsteň. Hrýzlo ma preto svedomie. Vrátila som sa do obývačky po Erika.

,,Myslel som si, že si na mňa zabudla," povedal mi.

,,To nie," zobrala som ho do hosťovskej izby, v ktorej som aktuálne prebývala, a zavrela za sebou dvere. ,,Erik ja-" musela som mu to povedať. Zahryzla som si do pery a uvažovala, ako na to. ,,Musím sa ti s niečím priznať," pokúsila som sa pozbierať v sebe všetku odvahu a vyberať slová, ktoré mu azda najmenej ublížia.

,,Hovoríš to tónom, akoby si rozbila požičané auto, a teraz ho vracala jeho pôvodnému majiteľovi." 

Mal pravdu. Nadýchla som sa a začala zo seba sypať slová. ,,Ide o mňa a Skyea," povedala som. 

,,No kto by to bol čakal," povedal sarkastickým tónom hlasu. ,,Chystáte sa do Elvenu? Chodíte spolu? Vyspali ste sa spolu?  Alebo rovno plánujete svadbu?" 

,,Čože?" pozrela som sa naňho mierne zhrozene. Práve ma totálne vyviedol z miery.

,,Ale prosím ťa, Amber. Vidím, ako sa na seba pozeráte. Vaša reč tela za vás hovorí viac, než si dokážete predstaviť. Máte k sebe blízko, máte tam také tajomstvo medzi vami. Len dúfam, že si zo mňa nespravíte obrúčku." 

,,Ako-?" zahabkala som. 

,,Trávim čas v prsteni nerobením ničoho iného, než sledovaním vašich životov. Viem, že tamten v obývačke je vegetarián, tvoj milovaný strašne chrápe, a že tá tučná slúžka si rada pospevuje ľudovky. Dosť falošne." 

,,Vlastne ja a Skye..." zaváhala som. Dal by sa náš vzťah nazvať chodením? Premýšľala som nad tým. ,,Mám pocit, že ho ľúbim. A zdá sa, že aj on mňa." 

,,Práve vyzeráš ako dievča, ktoré nebude chodiť s niekým, pokiaľ jej ho rodičia neschvália." 

,,Takže-?" zahabkala som, celá úplne v rozpakoch. ,,Čo si o ňom myslíš?"

,,Odkáž mu, že ho neznášam. I keď vkus máš dobrý."

,,Takže ti to neprekáža?" 

,,Samozrejme, že mi to prekáža. Ale tým, že som umrel, som sa zmieril s tým, že možno jedného dňa príde nejaký modrooký idiot a spôsobí, že na mňa zabudneš, drahá." 

,,Nie. Na teba sa nedá zabudnúť, Erik," odpovedala som. 

,,Nesnaž sa byť milá."

,,Ďakujem. Ďakujem ti za všetko." 

Zo srdca mi spadol obrovský kameň. Vybrala som sa do sprchy a potom som zaľahla spať. Spomenula som si na to, ako ma dnes Skye pobozkal pred dverami tejto izby na čelo a zaželal mi dobrú noc. Premýšľala som nad tým, či už spí alebo na mňa myslí rovnako ako ja naňho. Nevedela som sa dočkať ďalšieho dňa.

Zobudila som sa zavčas rána, i cez to, že som mala svalovku zo včerajšieho tréningu. Pozrela som sa do zrkadla. No, bez mejkapu žiadna sláva. No dobre, i tak som vyzerala dobre, ale nebolo to ono. Prečesala som sa a ako-tak sa upravila. Zívla som a vyšla z dverí.

Zdalo sa, že zvyšok domu spí. I Erika v prsteni očividne omrzelo pozorovať životy druhých a našiel  tento efektívny spôsob ako si skrátiť čas - spánkom. A že kto chrápal!