Elven ✅

Úžasný a príšerná

,,Už roky v tomto dome nikto nebýval. Pokiaľ si dobre pamätám, nechali sme nábytok prikrytý plachtami," povedal Skye a skúmal pri tom dom, akoby sa snažil spomenúť si na každučký detail z jeho poslednej návštevy v ňom.

,,Myslíš, že tu niekto je?" spýtala som sa.

,,Nie. Ale bol tu. A ako tak pozerám, celkom nedávno. Možno to bol len nejaký tulák. Ťažko povedať."

,,Čo teraz? Ostaneme tu?"

,,Áno. A teraz máme čas len pre seba. Kým nepríde Chris alebo Rakesh," usmial sa, pri čom mi nežne uhladil vlasy za chrbát.

,,Poď. Ukážem ti izby," viedol ma za ruku po domčeku.

Kuchyňa bola spojená s obývačkou, jedálňou a chodbou zároveň. Vedľa tej izby bola už len malá kúpeľňa, a toto všetko tvorilo prízemie. Hore na poschodí boli dve malé podkrovné izby. Nič viac, nič menej. Dom bol skromný, útulný, úplne inakší, než sídlo Adamsovcov či dom mojej babky. Ale neprekážalo mi to.

,,Keď sme sem chodievali, spolu s Chrisom a mamou sme zvykli spávať v tejto izbe. V tej vedľajšej spávali starí rodičia."

,,Akí boli?" vyzvedala som. Chcela som o ňom vedieť všetko, preto som mu kládla otázky a pozorne počúvala.

,,Zaujímaví ľudia. Veľa ma naučili, najmä čo sa týka čarovania."

,,Takže som čarodejnica," povzdychla som si.

,,Už to tak bude. Si ňou," vtisol mi bozk na čelo.

,,Skye?" chystala som sa predniesť prosbu. Nebolo pre mňa ľahké prosiť niekoho o pomoc, aj keď sa jednalo o Skyea.

,,Ale nič," pokrútila som hlavou.

,,Ale niečo. Vrav, Amber."

,,Ja-" vydýchla som. Akoby sa mi jazyk chcel sám zauzliť. Zahryzla som si do pery. "Pozbieraj odvahu. Musíš," vravela som si. ,,Som v tomto smere začiatočník a ja-"
"Svet by bol omnoho jednoduchší, keby sme dokázali povedať, vysvetliť, a opísať to, čo chceme, bez strachu. Bez strachu z odmietnutia a výsmechu," pomyslela som si. ,,Budeš ma učiť čarovať?" posledné slová som takmer vypískla.

Skúmal ma prekvapenými modrými očami, a preto som pokračovala. ,,Úplne pochopím, ak nie. Som strašné nemehlo a tak. Raz som bola námesačná a ako som sa prechádzala po dome, spadla som zo schodov a zlomila si nohu. A -"

Videla som, že za rukou, ktorou si pretiera tvár v oblasti úst, ukrýva úsmev. ,,Bývaš námesačná?"

,,Vraj to musím mať dedične, iná príčina sa nenašla."

,,Ty chceš aby som ťa učil čarovať."

,,Áno. Nepoznám nikoho, kto by mi mohol byť lepším učiteľom."

Nadvihol obočie vo vyzývavom úsmeve. ,,Si si tým istá?"

,,No, možno to bude trochu dosť rozptyľujúce," do tváre sa mi začala nahŕňať červeň, ,,ale verím, že by si so mnou mal toľkú trpezlivosť."

,,Tak dobre," povedal spokojný s tým, že ide len o takúto záležitosť.

Zaklipkala som očami. ,,Ty súhlasíš?"

Nevyzeral, že by si bol robil srandu.

,,Ale mám jednu podmienku."

,,Akú?"

Šibalsky mu zaiskrili oči. ,,Povieš mi, že som úžasný. Rád to počúvam."

Ako sa ukázalo, v čarovaní som mala obrovské medzery.

,,Amber, povedal som vyčarovať pohár s vodou, nie kvetináč."

Pohár mi napokon vyčaroval Skye, pretože pri mojich pokusoch sa stávali kadejaké nehody. Teraz som mala za úlohu naplniť ho "len" vodou, ale i to bolo vysoko nad moje schopnosti. Vyčarovala som zeminu. Veď prečo nie?

Povzdychol si, no potom len nadvihol kútiky úst. ,,No nič to. Nejaký účel to splní," vložil do zeminy kvet zo stola a zahrabal ho tam. Potom ho ešte polial vodou.

Kiežby som bola taká optimistická a trpezlivá ako on. ,,Povedz to. Som príšerná."

,,To ani náhodou. Robíš rýchle pokroky. Tentokrát si pri tom ani nič nerozbila," šiel si umyť ruky.

Nebola som spokojná s vlastným výkonom. Možno som dokázala niečo málo, ale spôsobila som tým viac škody, než úžitku.

,,Vážne, Amber. Ja som nebol o nič lepší. Pri tomto kúzle som napríklad vytopil časť domu."

,,Ale aspoň to bola voda," prehlásila som.

Sadli sme si na pohovku. Položila som si svoju hlavu na jeho klin a oddychovala, kým on mi prechádzal prstami po vlasoch.

,,Mal som osem. Bol som z toho taký šťastný, že som si z papierov vyrobil lodičky a hral sa na námorníka."

Zasmiala som sa. Akoby sa čas zastavil a jediný kto existoval, sme boli my dvaja. Vnímala som, ako mi pohládza vlasy, i ako sa mu pokojne nadvihuje hrudník. Milovala som takéto momenty a uvedomila si, ako dlho som ich nezažívala. Preto som si ich nesmierne vážila.

,,Ako to dopadlo?" vyzvedala som.

,,Nuž, prišla Marie a všetky lodičky odplávali."

,,To zase ja keď som bola malá, pohádala som sa s mojim najstarším bratom Kevinom o tom, či by som dokázala prežiť na Mesiaci. On vravel, že nie. Ja som však vždy protestovala. A často som snívala o živote na ňom."

,,Mala si svoje sny."

,,Áno. To teda áno."

Na to,  ako sa nemali zo začiatku radi,  tak teraz sú spolu strašne zlatí, nemyslíte?