Elven ✅

Elvenský kráľ

Lúče žiarivého elvenského slnka sa naťahovali k zemi ako matka vystierajúca ruky k svojmu dieťaťu. Príjemne zahrievali tváre a dodávali telu vitamín D. Nešlo len o vitamín, ktorý dodával mojej obvykle svetlej pokožke farbu, ale zároveň o vitamín, vďaka ktorému som sa cítila o trochu lepšie a šťastnejšie. Slnko a svetlo vo mne vždy evokovalo myšlienku, že svitá na lepšie časy.

Pozrela som sa na Skyea, ktorý ma držal za ruku. Jemný vánok mu strapatil svetlé vlasy a keď otočil hlavu mojim smerom, usmial sa.

,,Ďakujem. Ďakujem za to, že si ma sem zobral. Je tu krásne," povedala som oddýchnuto.

Elven bol vo všeobecnosti krásny. Ibaže boli v ňom miesta, ktoré boli krajšie, než krásne. A toto bolo jedným z nich.

,,Áno. Vďaka tebe."

,,Nepreháňaj," namietla som.

,,Stále taká skromná..."

,,To sme teda párik. Namyslenec a skromná." 

Zasmiali sme sa a posadili sa na spadnutý strom. Dívali sme sa, ako sa vo vode jazierka asi na päť minút cesty vzdialeného od hradu odráža modrá obloha a okolitá príroda.

,,Ahojte."

Otočili sme sa za známym hlasom.

,,Chris? Čo ty tu?" opýtal sa Skye prekvapene.

,,Povedal som si, že keďže je dnes pekne, a nemám čo robiť, tak sa pôjdem prejsť. A uvidel som vás..."

"Tak si si povedal, že nám prekazíš našu romantickú chvíľku," pomyslela som si protivne v duchu.

Sadol si vedľa mňa. Prišlo mi to divné. Od Chrisa by som očakávala, že sa bude tváriť, akoby som bola mor, a obchádzať ma širokou okľukou. No tentokrát vyzeral absolútne pokojne a priateľsky. Možno aj trochu smutne.

,,A i tak som sa chcel s vami porozprávať, teda, hlavne s tebou, Amber."

,,So mnou? O čom?" bola som prekvapená.

,,Chcel by som sa ti ospravedlniť."

,,Ospravedlniť? A za čo?"

,,Veď vieš. Za všetko zlé, čo som ti kedysi povedal, všetky tie urážky a štipľavé poznámky. Nezaslúžila si si to. A vy dvaja ste párom, pri ktorom už prestávam mať pochyby, že skutočná láska ešte stále existuje."

,,Ďakujeme, Chris. A ospravedlnenie sa prijíma."

,,Priatelia?"

,,Priatelia," podali sme si ruky a objali sa na znak mieru.

,,Takže prijímaš Amber do rodiny?" spýtal sa Skye.

,,Áno, no čo už s vami, deťúrence," podotkol, čo bolo ešte zvláštnejšie vzhľadom k tomu, že pri ňom práve sedelo jeho dvojča.

,,Čo ty a Allison? Dnes si chcel ísť za ňou. Teda, keď o tom nechceš hovoriť, tak nemusíš," nedokázala som premôcť svoju zvedavosť. Všimla som si o niečo smutnejšieho výrazu v jeho tvári pri začutí jej mena, tak som priložila aj tú druhú vetu.

,,To je v poriadku. Nuž, Allison je veľmi divoká, nespútaná, a je to komplikované. Na začiatku sme boli len takí kamaráti s výhodami, ale prirástla mi k srdcu. A potom zistila, že som čarodejník, a začala zisťovať veci o Elvene, a ja som sa zľakol a upravil jej pamäť. Dnes som ju vyhľadal. Povedal som jej, čo k nej cítim, a poslala ma do riti. Áno, viem. Keby som chcel, mohol by som ju tak či tak mať, ibaže ja chcem, aby so mnou bola pretože to tak ona chce, nie len preto, že ja to tak chcem."