Elven ✅

Magické číslo sedem

Allison sa počas hodiny venovala tomu, že nadávala na Normanovú a na to, ako nevie poriadne vysvetliť učivo. V tomto mala pravdu, pretože táto profesorka mala tendenciu vypočítať jeden príklad a vzápätí prejsť na nejaký úplne iný, ešte zložitejší, pričom ani sama nevedela poriadne vysvetliť, ako dostala niektoré číslo. Možno tomu rozumela ona sama, ale väčšina jej žiakov nie. Preto sa Allison radšej začala venovať robeniu si guličiek z papiera a ich následnému hádzaniu do smetného koša.

,,Allison?" ozval sa hlas učiteľky.

,,Áno?" Allison sa zatvárila zmätene, pretože samozrejme nedávala ani trošičku pozor na to, čo Normanová vravela.

,,Máš ísť ku tabuli," šepli sme jej so Sam, ktorá sa k nám otočila.

,,Aha," Allison poslúchla a ráznym, sebavedomým krokom podišla ku bielej tabuli a zobrala si od učiteľky fixku. Stála tam ako taký soľný stĺp. Jednu ruku, tú s fixkou, mala na tabuli a hlavou sa sústavne otáčala k nám, značiac nám "poraďte mi ten debilný výsledok, nech si môžem ísť sadnúť, prosím."

,,Znovu si nedávala pozor alebo si zabudla počítať?" spýtala sa uštipačne Normanová.

,,Uisťujem vás, že som počítať nezabudla," prehlásila Allison.

,,Tak potom si robila to, čo stále. Nedávala si pozor." Normanová bola na ňu strašne zasadnutá. A teraz sa to ukázalo znovu.

,,Ale dávala. Prvých päť minút. Potom som počítala ovečky. Jasný dôkaz toho, že počítať viem, a to do poriadne vysokého čísla."

Musela som uznať, že Allison mala odvahu, toto povedať učiteľke. Často bola drzá a rada odvrávala. Snažím sa potlačiť smiech, ale nejde to. A nie som jediná, kto sa minimálne pousmial.

,,Čo si to dovoľuješ??? Sadni si, ty drzaňa jedna! A nezabúdaj na to, že riaditeľňa je hneď vedľa zborovne!"

,,A vy nezabúdajte na to, že riaditeľom je môj foter," zašomrala Allison, keď sa vracala na miesto.

,,Ja som to počula! A o to lepšie!" Normanová pení.

Allison mala príšerný vzťah k rešpektovaniu autorít, najmä celého učiteľského zboru. Učitelia brali to, že je dcérou riaditeľa rozdielne. Niektorí ako napríklad Normanová to brali ako výhodu, pretože sa na ňu mohli hocikedy sťažovať jej otcovi. Iní sa Allison vyhýbali alebo sa ju snažili získať si, aby sa Allison nemohla sťažovať na nich, alebo sa za nich prihovorila u svojho otecka. A keď už sa Allison sťažuje - robí to poriadne, so všetkým tým preháňaním, zveličovaním, vtipnými prezývkami a tak.

,,Mohla by si sa prosím ťa krotiť? Dnes nechcem, aby si bola po škole. Máme niečo naplánované, pamätáš?" povedala som jej pošepky.

,,Dobre, dobre. Ale neočakávaj odo mňa, že budem vedieť, čo sa čomu rovná a nedokáže sa tomu vyrovnať."

Zvyšok hodiny sa venovala robeniu guličiek z papiera a kresleniu, čo je na ňu neškodná zábava. Potom nás čakalo ešte niekoľko ďalších hodín, vrátane telesnej výchovy, na ktorej sme hrali volejbal.
Stále som nevychádzala z údivu, ako taká maličká drobnučká Sam dokáže odraziť loptu tak ďaleko.

Po škole som bola úplne vysilená, ale bola som plne odhodlaná stretnúť sa s Allison ohľadom tých vecí z truhličky. Dohodli sme sa, že odprevadíme Sam domov a potom nájdeme nejaké miestečko, kde nás nikto nebude vyrušovať. A tak sa aj stalo.

Venovala som Sam objatie a potom som sa vybrala za Allison.

,,Mám pre teba zlú správu," povedala mi. To mi teda bolo privítanie.