Prvýkrát z neba, rozum sa s ňou hrá
druhýkrát Aténa v bolestiach zmučená.
Za splnu spojí sa diablova pýcha,
v Pandorinej skrinke zavretá dýcha.
Do tretice rúškom ticha každého oklame,
štvrtýkrát nástrojom výrobcu podľahne.
Číslo päť brány pekelné...
Tá ženská na ňu zazerala, akoby bola bezvýznamný mravec, ktorého sa chystá udupať topánkou. Mala na sebe červené šaty, také, čo boli dávno pasé, a nikto by si ich nezobral snáď ani len na maškarný bál - mimo tej ženy, samozrejme. Jej a tej druhej mrochte s piskľavým hlasom nerozumela ani slovo. Vedela len jedno: bola unesená.
Únosy vo filmoch? Zaujímavé. Únosy v realite? Desivé. O to viac, že v tejto sále, kde sa práve nachádzala, hliadkovali tvorovia s červenými očami, okolo ktorých sa ovíjali čierne vlákna. "Príliš reálny maškarný," pomyslela si Allison. Stavali sa jej všetky chĺpky na rukách.
Allisom takmer vždy vedela, prečo má malér. Tentokrát to ale bolo iné. Netušila, čo od nej niekto chce, a prečo je vlastne tu.
Fajn, na začiatok by bolo asi najlepšie vysvetliť, ako sa sem dostala. Ibaže ani ona sama to nevedela. Všetko, na čo si pamätala, bolo, že sa stretla s Chrisom, ani sama už nevedela, v akej súvislosti. Opäť sa cítila, akoby niekto zobral gumu a vygumoval jej pamäť. A potom keď išla domov, ju napadli a ocitla sa tu.
Bála sa, a len blázon by sa nebál všetkých týchto zvláštnych ľudí (keď to vôbec boli ľudia). Predpokladala, že nie sú. Teda, až na tie ženské a troch chlapov, ale ani tí nevyzerali veľmi ľudsky.
Nohy mala akoby prilepené k zemi a nedokázala zo seba vydať jediného slova. Prečo? Prečo toto všetko? Ako dokázali, že hoci nemá zapchaté ústa, tak nedokáže rozprávať?
Možno bola rukojemníkom a výmenou za ňu chceli niečo iné. Alebo sa stala náhodnou obeťou nejakého gangu. Alebo oboje dokopy.
Premýšľala na plné obrátky. Ako dlho tu stála? To je ono. Mala by zistiť, koľko je hodín. Možno ju čoskoro príde hľadať polícia a oslobodí ju odtiaľto.
Vtedy však tá krajšia zo žien mávla rukou smerom k nej a prikázala niečo tým chlapom. Začali ju niekam nešetrne odnášať, akoby bola obyčajnou vecou, možno bábkou.
Až teraz si všimla, že už dokáže pohybovať nohami. Pokúsila sa im vyšmyknúť, no držali ju pevne a vliekli ju niekam po kamenných schodoch. Ak niekto tvrdil, že Allison v budúcnosti skončí vo väzení, práve sa tak stalo. Tí chlapi ju strčili do kamennej cely, kde jediné svetlo pochádzalo z fakle zavesenej na stene. Rukami zatriasla mrežami.
Ten vyšší z mužov povedal niečo tomu druhému.
Vrátil sa jej hlas. ,,Okamžite ma pustite!" kričala, na čo sa len začali smiať a ignorovali ju.
Rozumeli jej vôbec niečo? Zdalo sa, že mali príjemnú zábavu z jej vlastného utrpenia.
Z úst jej vyšiel obláčik pary. Celkovo jej bola zima. Odstúpila o pár krokov ďalej, keď jej noha o niečo zakopla. Bola to lebka. Vykríkla.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Únosy sa v mojich príbehoch objavujú často...No nič to 😀 Btw, chcem sa Vám poďakovať za spätnú väzbu k príbehu ❤
