Elven ✅

Londýnska vodníčka

Voda sa zo mňa liala. Cítila som sa ako taká špongia. Nemala som pri sebe mobil (musela som ho nechať pri Allison) rovnako ako som pri sebe nemala žiadne peniazeči bankovú kartu (tie boli poctivo uložené v peňaženke v školskej taške, ktorú som tiež nechala pri Allison). Predpokladala som, že takéhoto špinavého vodníka ako ja (fuj, strašne som smrdela) by nevzal domov ani len žiaden taxikár. Preto som sa spoľahla na ten najprostejší spôsob dopravy, a tým boli moje nohy.

Bola to dlhá prechádzka a strašne dlhý deň. Cestou domov som našťastie, tiež neuvidela nikoho známeho. Tú hanbu by som zrejme neprežila.

Mohol byť už podvečer, keď som konečne dorazila domov. Nemala som pri sebe ani len kľúče (to som si vážne musela všetko nechať pri Allison?) a ani som nemala odvahu zazvoniť na dvere svojho vlastného domova. Dúfala som, že som aspoň nechala otvorené okno na svojej izbe, ale dúfala som zle. Cítila som sa ako bezdomovec. Nechcela by som sa teraz pozrieť do zrkadla. Asi by som sama seba nespoznala. Preliezla som plot domu (v tom som už mala nejakú prax) a sadla si do nášho altánku.

Bolo mi zle od žalúdka. A okrem toho, už ma zmáhal hlad. Kto iný ma pochopí, keď nie vlastní rodičia? Ehm, budem si musieť vymyslieť nejakú historku. Išla som s kamarátom po škole vonku, lenže ten somár napálil auto priamo do Temže. Má menší otras mozgu, takže som s ním niekoľko hodín strávila v nemocnici. Vybil sa mi mobil, takže som im nevedela zavolať. Uff. Nie. Na druhej strane, keby som o tomto čase išla k Allison, nemala som istotu, že tam nestretnem Allisoninho otca, a ten bol riaditeľom školy. Hanbila by som sa k ním prísť takto.

Vtom sa zjavil ako záchrana z neba Adam s futbalovou loptou. Oddnes začnem povzbudzovať celé ich družstvo a nevynechám jediný ich zápas počnúc tým zajtrajším. Prehrabla som si prstami vlasy a bola som odhodlaná podať môj najväčší herecký výkon v živote.

,,Adam!"

,,Amber?" prikročil smerom ku mne, zvierajúc pri tom v oboch rukách futbalovú loptu.

,,Nevidel si náhodou moje kľúče? Tuším som ich musela niekde vytratiť a teraz sa neviem dostať domov."

,,Prečo si v školskej uniforme a celá mokrá?"

,,Po škole som sa so Sam zastavila u Allison a hrali sme takú jednu hru," pokračovala som vo svojej roli.

,,Bléh, ty smrdíš! Prečo si nezazvonila?"

,,Vážne si si istý, že by si ma rodičia s niekým nepomýlili a nezavreli mi dvere pred nosom, keby ma videli takto?" roztiahla som ruky, aby som zdôraznila svoj stav špongie.

,,Myslím, že nie. Na," hodil mi kľúče.

Kľúče boli mojim malým víťazstvom. Opatrne a pomaly som zašramotila kľúčom v zámku a dostala sa domov. Pomaly a potichučky ako myška som vybehla po schodoch do svojej izby. Konečne doma. Azda nikdy som tu nebola radšej.

Vybrala som si čisté oblečenie, ako aj spodné prádlo. Hodila som svoju špinavú uniformu do práčky a dala si jednu dlhočiznú sprchu. Potom som si ešte napustila vaňu na kúpeľ a vôbec, venovala som sa relaxácii.

Keď už som bola čistá ako ľalia, zapla som práčku. Tá zarachotila a začala sa roztáčať. Medzitým, ako prala, som zašla do kuchyne a brala z chladničky prvé, čo mi prišlo pod ruku.

,,Pane bože, ďakujem ti za toto jedlo," šepla som smerom ku stropu. Bola som veľmi hladná. Zjedla by som aj koňa, keby nablízku nejaký bol. Uspokojila som sa s plechovkou diétnej koly, niekoľkými koláčmi, a zvyškami z večere.

Rozvalila som sa v obývačke a popri tom, ako som jedla, som prepínala programy v televízore. Samozrejme, išli tam buď samé hlúposti alebo ešte väčšie somariny zvané reklamy.