Elven ✅

Prežijeme

Prvýkrát som pri pohľade do zrkadla neveriaco uskočila a prižmúrila oči pred žiarou, ktorá sa mi odrazila od jeho povrchu do tváre, no potom som neodolala, skúsila to znovu, pripravenejšia na to, čo ma čaká, až sa pred neho postavím, a poriadne si prezrela.. seba?

Vyzerala som zvláštne. Inak. Tá istá tvár, veľké oči ako srnček Bambi, to sa nezmenilo. Vlasy som mala stále hnedé, ibaže ich končeky boli akoby pretkané zlatom. Spoza nich vykukovali zlatisté krídla. A vôbec, cítila som sa krajšie.
Spravila som otočku okolo svojej osi ako psík naháňajúci sa za svojim chvostíkom. Potom som k nim natiahla ruku.

Prsty mi prechádzali po nejakom neznámom trblietavom materiáli. Na dotyk bol pevný, jemný a teplý. Ťažko by som našla materiál, ku ktorému by som ho mohla prirovnať. Keď som od nich odtiahla ruku, prsty sa mi leskli od zlatého prachu, akoby tvoreného z hviezd.

Krídla boli jedným slovom nádherné. A predsa mi dokázali spôsobiť takú bolesť. Silou vôle som sa nimi pokúsila zamávať. Sústredila som sa na ne. Zo začiatku sa nedialo nič. Ale potom sa obe krídla o kúsok pohli. Trochu to bolelo. Ale sústredila som sa na ne ešte viac. Obe krídla sa pohli smerom k sebe a potom od seba. Moje nohy sa začínali odliepať od zeme. Zachvátil ma pocit nemého úžasu.

Pokúsila som sa vyletieť vyššie. Teraz som bola zhruba vo výške písacieho stola. Keď som však ešte trochu zamávala krídlami, tak skoro som si pri tom spôsobila otras mozgu, nakoľko nechýbalo veľa, a narazila by som hlavou o strop izby.

Veľmi nemotorne som dopadla na zem. Takže, keby som chcela, dokázala by som vyletieť až k nebesiam???
Malá časť mojej fantázie začala pracovať na plné obrátky. Videla som sa, ako letím ponad krajinou, ponad lesy, jazerá, aj mestá. Ako mohla takúto vec predo mnou babka ukrývať? Je to úžasné, spočiatku síce dosť bolestivé, ale keď to ustane, s krídlami sa dá užiť si kopec zábavy.
Potom mi to došlo. Ľudia. Závisť.
Jeden prsteň. Alebo je ich azda viacej? A odkiaľ k tomuto, čo mám na prste, vôbec prišla babka?

Snažila som sa spomenúť si na všetko, čo som o ňom vedela. Niektoré veci sú príliš nebezpečné, aby sa dostali na povrch. Prvýkrát som nadobudla pocit, že som tejto vete porozumela. Keby niekto videl, čo dokážem, teda respektíve čo dokáže ten prsteň, hneď by sa sem privalili obdivovatelia, závistlivci, vedci, novinári, špekulanti, a to by som zrovna nechcela. Ba dokonca som si bola istá, že by sa našli ľudia, ktorí by sa mi ich pokúsili zničiť, ukradnúť mi ho, alebo že by sa našiel doktor, ktorý by mi ponúkol plastiku na túto genetickú poruchu, ktorá vlastne ani poruchou nebola, a Allison to po zložení prsteňa z prstu dokázala. Babka mala v niečom pravdu: táto vec by mala ostať v utajení. Schovaná pred zrakmi poniektorých ľudí.

Strašne nerada som si dávala prsteň dolu. Keď som to urobila, cítila som sa hrozne. Akoby mi schádzala nejaká nová súčasť mňa, moja druhá koža. A okrem toho tu bola ešte tá bolesť, aj keď bola o niečo iná. Akoby tie krídla boli mečom zabodnutým v mojom chrbte a niekto mi ho odtiaľ vybral.

Už som chápala Allison. Vlastne z tejto bolestivej skúsenosti som si odniesla ďalšie kúsky skladačky. Nemala som však ani potuchy, že to puzzle má ďaleko viac dielov, než som vôbec očakávala.

Pokúšala som sa dovolať Allison. Ako inak, nedvíhala mi. Chcela som sa jej ospravedlniť, chcela som, aby sa na mňa nehnevala. A to nie len kvôli sebe, ale i kvôli Sam, pretože tá o ničom, čo sa deje, nemala ani tušenia (aspoň som dúfala, že nie).

V každom prípade som nemala v úmysle prelietavať sa vo svojom voľnom čase po oblohe, i keď by som chcela. A nemala som v úmysle povedať o tom všetkom Sam, i keď by som asi mala, lebo je to moja najlepšia kamoška. Ibaže som ju nechcela zaťahovať do tejto veci, pretože je taká zhovorčivá, že by to raz-dva dokázala niekomu neuvážene prezradiť. Uvediem ako príklad to, keď som začala chodiť s Erikom, ktorý bol vlastne svojho času niečo ako hviezda našej školy. Poznáte to: sexi chalan, športovec a tak, nebolo divu, že mnohí ľudia ho mali radi a bol obľúbený. Hneď na druhý deň, čo som sa s nim dala dokopy, už o tom vedela polovica školy a štvrtina práve vďaka nej. Dobre, možno preháňam. Ale v každom prípade o tom vedelo dosť ľudí.