Elven ✅

Nevšímavá

Nesmierne sa mi uľavilo, keď konečne zazvonilo, značilo to koniec hodiny, ktorý som teraz potrebovala. Pri dverách som uchopila za predlaktie Sam. ,,Potrebujem s tebou hovoriť."

Šli sme bokom od ostatných spolužiakov a potom som k nej prehovorila. ,,Že s nami Skye Adams nikdy nechodil na dejepis?"

,,Neviem o čom to hovoríš, Amber. Vždy tam s nami bol."

,,Vážne? A do ktorého ročníka Skye Adams chodí?" vychrlila som kontrolnú otázku.

Sam sa zamyslela. ,,No do nášho."

,,A čo Chris?"

,,O ročník vyššie," povedala akoby to mala naučené. Naučené odpovede, hoci vôbec nesedeli k jednoduchým faktom.

,,A nezdá sa ti to divné, keďže Skye a Chris sú dvojčatá?" nadvihla som obočie a čakala na jej odpoveď.

,,No.. nie?"

O pár krokov ďalej som zastavila Allison. ,,Nezdá sa ti divné, že s nami Skye Adams chodí na deják?" položila som jej tú istú otázku.

,,Hej, to na hodine.. zmýlila som sa. On tam s nami vážne chodí dlhšie na naše hodiny. Vždy tam s nami bol. Len sedel vzadu."

Všetka nádej, že som normálna, vo mne klesla. Ale do riti, keď on tam s nami vážne nikdy nebol! A hádam nie som až taká nevšímavá, že si ho ani raz v priebehu školského roka na našich hodinách nevšimnem, či áno?

,,A do ktorého ročníka chodí?"

,,Čo sú to za otázky Amber? Veď chodí do tej istej triedy ako my," pokrútila hlavou a ja som nemala pochýb o tom, že bola zmanipulovaná. Toto mi len potvrdilo, že niečo nie je v poriadku. Veď bola to práve Allison, ktorá tvrdila na hodine, že Skye chodí do vyššieho ročníka, než my. A ja som jej to potvrdila, lebo tiež som to tak vedela. Nesedelo mi to celé. Preto som sa pre istotu zastavila ešte aj za Jacksonom a ostatnými spolužiakmi z dejepisu. Odpovedali tak isto, ako Sam. 

Zastavila som sa a narýchlo sa skryla za sklenenú vitrínu, pretože som v diaľke zahliadla Skyea rozprávajúceho sa s Chrisom.

,,...Hovorím ti, s tým dievčaťom niečo nie je v poriadku. Ešte sa mi nestalo, že by mal niekto až takú odolnosť voči môjmu vplyvu. Teda, okrem teba, ale my sme si vlastne dosť podobní."

Prikrčila som sa ešte viac ku skrinke. Bolo mi jasné, že "to dievča" môžem byť pokojne ja. Ba čo bolo horšie, bolo, že som si tým bola istá. Zahryzla som sa do pery a ochutnala tú známu chuť jahodového balzamu.

,,Nie. My dvaja si vôbec nie sme v tomto podobní. Ja svoju moc nezneužívam na obyčajných ľudí. Ani na dievčatá, ktoré sa mi páčia, a už vôbec nie na celú jej triedu a učiteľov, aby ma k nim presadili," povedal Chris o niečo hrubším hlasom, než jeho brat.

Bolo mi jasné, že je nahnevaný. Jednalo sa o mňa. Nesmeli zistiť, že som tu. Myslela som si, že by dokonca pokojne mohli začuť môj zrýchlený tep, aj keď som vedela, že to je hlúposť. Nemala by som tam byť a už vôbec nie načúvať cudzie rozhovory, ich rozhovory.

,,Lenže ona nevyzerá byť obyčajná. A to sa ti tu práve snažím povedať!"

Nie som? Som vari nejaký mimozemšťan? No, občas som sa tak cítila, ale to asi každý.

Bolo mi jasné, že títo dvaja nie sú normálni. A Allison ide s jedným z nich, teda s Chrisom na ples. A navyše sa s ním aj kamaráti. Teda, vlastne ani poriadne neviem, aký je ich vzťah. Allison sa nám s takýmito vecami veľmi nezdôveruje, lebo aj keď s niekým začne chodiť, je to zakaždým len krátkodobá známosť.

,,Máme predsa nejakú dohodu, Skye. A ty ju porušuješ."

,,Ty máš dohodu. Nie ja. A načo máme svoje úžasné schopnosti keď nie na to, aby sme ich využívali? Je to plytvanie našim darom," argumentoval Skye.

Trochu som vykukla, aby som mala lepší prehľad o tom, ako ten rozhovor prebieha, no potom som sa znovu ukryla. Bolo to príliš riskantné, takto ich odpočúvať.

,,Darom manipulovania nič netušiacich ľudí, Skye. Sme v ich svete a ak by začali niečo tušiť..."

,,Urob len túto jednu výnimku," presviedčal ho Skye.

,,Nie, neurobím."

Začula som kroky.

,,Budeš ty niečo chcieť odo mňa. Tiež sa ti vyseriem na hlavu," povedal Skye.

Opäť trochu nenápadne vykuknem.
Chris odišiel. Skye tam ostal stáť. A potom sa otočil.

Narýchlo som vtiahla hlavu i prsty smerom dnu do skrýše a skryla som sa čo najviac za vitrínu tak, ako to len šlo. Krok, jeden, dva, tri...
Môžem už vyliezť? Bolelo ma telo z toho tesného skrývania sa v blízkosti vitríny a steny.
Ešte počkám. Možno ešte neodišiel. Alebo?

Chodba stíchla. Zdalo sa mi, že už môžem vyjsť.
Bola som blbec, že som sa najprv znovu nepozrela, či je čistý vzduch. Ešte tam stále bol.
A díval sa priamo na mňa.
V šoku som takmer zhíkla.

No, Amber bola tak nenápadná ako sánky v lete... Kratšia časť, ale napínavá, nie? Na dnes som už veľmi unavená a moja celková lenivosť mi spôsobuje ešte väčšiu lenivosť, takže bye ❤👋