Vodca ✔

I.- Sutiny/RIO

Svet sa točí okolo maličkostí. Napríklad okolo letmého pohybu, keď sa niečo dotkne mojej nohy a tichou izbou sa ozve zvláštny mrnčiaci zvuk. Pootvorím oči a až vtedy si všimnem, že posteľ je prázdna.

Prudko sa posadím a pretriem si oči. Je ticho, desivé ticho. Pozriem sa k nohám, kde sedí tá jednooká mačka a vydáva ten čudný zvuk. Možno som paranoidný, možno si to len plne nahováram, ale zdá sa mi, že odo mňa niečo chce.

Vyleziem z postele a moje domnienky sa potvrdia, keď čierna mačka zoskočí z postele a vybehne pootvorenými dverami. V rýchlosti sa obujem a pošmátram po AP-R zbrani pod matracom.

Chladná pažba ma mierne upokojí, ale v momente sa rozbehnem za čiernou mačkou, ktorá sa už vrtí v kuchyni a mne na chvíľu napadane, či nie je len hladná. Zapriem tú možnosť, keď začne mňaučať na úlomky pohárov.

Srdce mi vynechá zopár úderov a prejdem do obývačky. Až vtedy si všimnem, že vchodové dvere nie sú zatvorené. Preglgnem a vyjdem pred dom.

Ross nevidím nikde a to poznanie ma dusí. Ako mohla zmiznúť bez toho, aby som si to všimol? Mačka si sadne vo dverách a zlovestne po mne zazrie. Prisahal by som, že ona vie, o čo ide.

„Kde je?" spýtam sa zúfalo. Asi mi preskočilo, ak hovorím s mačkou, ale pre niečo ma zobudila. Som si tým skoro istý.

Jej huňatý chvost pozbiera prach na zemi a následne sa rozbehne, stratí sa v tme a ja spochybním všetky moje predošlé myšlienky. Následne si všimnem, kadiaľ bežala a zašomrem: „Mačka, ty si génius."

Rozbehnem sa dopredu, rovno za mačkou. Až priveľmi dobre viem, kam miery. Dupot mojich topánok sa roznesie po prázdnych chodbách jaskynnej siete. Všetko je ešte pustejšie ako zvyčajne.

Posledné dni som sledoval ľudí. Či už z okna, alebo som si náhodne sadol na nejaký obrubník, ale sledoval som ich. Väčšina bola rozrušená, akoby sa niečo chystalo. Neuniklo mi, ako sa muži potajme zhovárajú, vymieňajú nástroje, potom miznú v inej časti, ako zvyčajne. Ak človek chce, tieto maličkosti sa dokážu rozoznať veľmi jednoducho.

Preto aj veľmi dobre viem, kam má mačka namierené. Na rovnaké miesto, kam chodili aj muži po tmavých uliciach s batohmi, alebo len tak. Mačka smeruje k tunelu, cez ktorý sa sem Ross dostala.

Rozbehnem sa rýchlejšie a v momente, keď sa pokúsim zabočiť za roh, sa jaskynná klenba roztrasie prvý raz. Zalapám po dychu a zabočím takou rýchlosťou, až skoro narazím do steny.

Prebehnem pred domami, v ktorých sa náhle rozsvieti a pri ďalšom otrase sa odlomí kúsok stropu.

Prach sa rozvíri a z jedného domu vybehne malé dievčatko s vystrašenými očkami. Obzrie sa dookola a všetko naokolo sa zas zatrasie. Nemo sledujem strop, kde sa rozšíri pavučina trhlín a namiesto toho, aby som bežal ďalej, sa vrhnem na dievčatko a prišpendlím ju zemi. Pár metrov od nás na zem dopadne obrovský kus kamennej klenby a môj chrbát pokropia jeho úlomky.

Vstanem a skontrolujem dievča, ktoré plače na zemi a trasie sa od strachu. „Hej," prihovorím sa jej chlácholivo. Strop sa zas zatrasie. „Kde máš mamu?"

Rozplače sa ešte viac a ja ju zodvihnem na ruky. „No tak," zamrmlem a prejdem jej po ryšavých kučerách. Ďalší otras rozvibruje zem pod mojimi nohami a ja sa ledva udržím na nohách. Srdce sa mi rozbúcha šialenejšie než doteraz. Už jasne počujem, čo tie nárazy spôsobí. Výbuchy. Výbuchy, ktoré sú stále bližšie.

Chytím dievčatko silnejšie a dobehnem k jednému domu. Tvrdo zabúcham na dvere, ktoré sa následne otvoria. Žena s malým batoľaťom na rukách sa na mňa vystrašene pozrie. „Niečo vybuchuje," oznámim jej. „Musíme stadiaľto dostať každého. Rozumiete mi?"

Prikývne. „Dobre. Tak zmobilizujte všetkých vašich susedov a bežte smerom na juh. Počkajte na pokyny vašej veliteľky."

Zase prikývne a chystá sa vyraziť, ale najskôr ju zastavím. „Dáte na ňu pozor?" Hlavou myknem na dievčatko v mojich rukách, ktoré svojimi slzami premočilo moje tričko.

Zdráhavo, ale zas prikývne. „Misha!" zakričí žena a z domu vybehne aj staršie dievča. „Zober ju."

Zmätenému dievčaťu podám na ruky plačúce dievčatko. „A dávajte si pozor." Rukou kývnem k troskám, ktoré sa zrútili zo stropu a potom ukážem na trhlinu v strope. „Držte sa obďaleč."

Žena vďačne prikývne a rozbehne sa. O chvíľu už počujem jej rozhodný hlas, ktorý posúva susedov na juh.

Rozbehnem sa priamo v ústrety výbuchom. Zo stropu sa sypú úlomky, rukou si kryjem hlavu a bežím ďalej. Vo víre prachu uvidím čiernu mačku, ktorá je napoly zakliesnená medzi sutinami.

Rozbehnem sa k nej, ale už pohľad z diaľky hovorí za to, že je neskoro. Zahryznem si do pery a pokračujem vo vopred určenej trase. Už len kúsok.

Uvidím tunel, z ktorého sa šíria výbuchy, trhajúce ušné bubienky. Ústie tunela chrlí von kamienky. Obzriem sa, ale až po chvíli si všimnem kôpku, o ktorej som si najskôr myslel, že sú to sutiny.

Rozbehnem sa a srdce sa mi splašene vyšplhá až do krku, keď si všimnem ryšavé kučery. Skloním sa k nej a keď uvidím jej zakrvavené ruky a zvyšok pút, moje šialené srdce zastane. Hlavu má obrátenú k stene, ale aj na jej vlasoch sú zvyšky zaschnutej krvi. „Ross," šepnem, ale pochybujem, že ma započuje. „Musíme preč," zamrmlem a chytím ju okolo pása.

Ale ona si pravdepodobne nevšimla, že som to ja. Pri najmenšom dotyku sa pretočí na chrbát a vrazí mi do líca päsťou. „Rio!" vyhŕkne okamžite a jej zreničky sa rozšíria. Spustí ruky vedľa tela a zhlboka sa nadýchne.

„Musíme vypadnúť, rozpadá sa to tu."

Rýchlo prikývne, ale moju pomoc odmietne. Na nohy sa vyškriabe sama a až vtedy si všimnem jej opuchnutú sánku. „Tadiaľto," nasmerujem ju, keď sa v rýchlosti nevie rozhodnúť, ktorou stranou bežať. Chytím ju za ruku- skôr pre vlastný pocit bezpečia ako pre jej.

Vyzerá, že je so silami v koncoch, ale dokáže so mnou udržať krok. Pohľadom zablúdim k miestu, kde bola mŕtvola mačky, ale zvyšky jej tela pochovali ďalšie kamene. Stiahne sa mi hrdlo. Pridám na rýchlosti.

Ross nerobí problém držať sa pri mne, hoci musela toho zabehnúť určite viac ako ja. Vidím v jej očiach plameň, ktorý túži prežiť. Za každú cenu.

Uvedomím si, že priestranstvo s domčekmi je prázdne a to mi dodá na pokoji. Stisnem ruku Ross silnejšie a zabočíme. Zabehneme k domčeku, kde Galia poháňa svoju rodinu smerom na juh.

Zastaneme pri nej, ale v tom rozruchu si nás nevšimne. Riadi ľudí naokolo a jej rozhodný hlas sa mieša s dunením. Ross sa zosunie na zem s chrbtom opretým o stenu. Z jej rúk sa stále šíri krvavá stopa.

Skloním sa k nej a vezmem jej tvár do dlaní. Opatrne, aby som nesiahol na jej opuchnutú sánku. „Teraz nemôžeme zastať," poviem jej.

„Počkám Galiu," povie bez náznaku emócie, ale v očiach sa jej toho mieša až priveľa. A strach rozhodne nie je to, čo prevláda. „Ty bež."

„Zabudni." Pokrútim hlavou a dám jej pusu na vrch hlavy. Ešte stále mi nedochádza, či sa snažím upokojiť seba alebo ju.

Pokrúti nado mnou hlavou a postaví sa. „Galia," osloví ju a malá černoška sa až vtedy pozrie za seba.

Prekvapene si nás premeria, ale potom zahliadne Rossine ruky. „Choďte k Úradu," prehovorí.

„Ideš aj ty," povie Ross rozhodne. „Musíme si niečo vysvetliť." Pozrie na kamenné steny naokolo a na ľudí, utekajúcich preč. „Všetci." Jej slová sú príliš rozhodné na to, aby sa im dalo odporovať.

Prvá kapitola z pohľadu Ria :D ale Sasha mi bude chýbať :/ :D 
Dúfam, že si poslednú knižku užijete rovnako ako tie predchádzajúce a že sa vás nezbavím a spoločne to dotiahneme do konca :D