Moje kroky sa rozľahnú po tichej chodbe. Každý už zaspal. Nečudujem sa. Posledné dni boli hektické a unavujúce, ale mne spánok ani tak neprichádza na oči. Možno je to stále pretrvávajúcou nervozitou z Riovho meškania, zo spoločnosti, ktorú so sebou priviedol, alebo z prostého faktu toho, na čo sa chystáme.
Získali sme si pár dní k dobru, hoci ešte stále nie je isté, či to pôjde bez komplikácií. Obsadenie nemocnice by mala byť hračka.
Máme na svojej strane Yan a aj Alexovu mamu a obe majú celkom slušne vysoké postavenie v nemocničnej nepísanej hierarchii. A obe pacienti priam milujú.
Posadím sa na schody a tvár si schovám do dlaní. Neviem, na čo som myslela, keď som sa na toto dala. Kde mohla v mojej hlave skrsnúť tá absurdná myšlienka, že celé toto zvládnem?
Ešte sme v podstate nič neurobili a ľudia sú unavení, Eliott má nepoužiteľnú ruku a Rio si doriadil nohu. Mal tam ostať, využiť moment prekvapenia a Woolera jednoducho odstreliť. Mali by sme o problém menej.
„Čo ty tu?" ozve sa vedľa mňa a cez zábradlie ne mňa hľadia práve jeho veľké zelené oči.
„Máš spať," podotknem.
„Aj ty," odvetí s úsmevom a ťažko si sadne na schod vedľa mňa. „Prečo si tu?"
„Nevedela som spať." Pokrčím plecami a povzdychnem si.
Rio ku mne natiahne ruku a prepletie si so mnou prsty. „Vyzeráš zničene."
„Pekné od teba," odvrknem a vyslobodím si ruku z jeho stisku.
Ria to zarazí. „Hneváš sa na mňa?"
Nadvihnem obočie. „Prečo by som sa hnevala?"
Pomrví sa na mieste a vrhne krátky pohľad na svoju nohu. Členok má minimálne dvakrát taký široký ako na druhej nohe. Začne odpočítavať na prstoch: „Nesplnil som si úlohu. Meškal som. Doriadil som sa. Vystrašil som ťa. A doviedol som Táňu, s ktorou asi nemáte najlepšie vzťahy. Teda, pochybujem, žeby si na ňu zazerala len tak."
Prevrátim nad ním oči a tentoraz k nemu natiahnem ruku ja. Či sa hnevám? „Ja sa nehnevám. Som rada, že si sa vôbec vrátil a Táni som vďačná, že ti pomohla. Len... bála som sa, Rio. A až teraz som si naozaj uvedomila, ako ľahko môžem o teba prísť. A nie len o teba."
„Sľubujem, že už nikdy nebudem skákať von oknami," vychrlí okamžite a ja sa neubránim smiechu.
„Vysvetli mi, Rio, čo máte vy chlapi so skákaním cez okná. Alebo tak celkovo s oknami. U vás ešte nevymysleli dvere?"
Rio sa tiež zasmeje. „Narážaš na Hawkeho?"
„Tak trocha," pripustím s úsmevom a opriem si hlavu o jeho plece. „Ja si len chcem byť istá, že nikto z vás neumrie preto, lebo ja som sa rozhodla zle."
Rio ma pobozká do vlasov. „Mala si pravdu."
„Čo?" Nechápavo sa odtiahnem, ale on mi vezme tvár do dlaní a namiesto slov ma pobozká.
„Nič, Ross," šepne mi do pier. „Nechcem, aby si sa trápila."
Ostro vydýchnem. „Nechcem, aby sa niekomu niečo stalo."
„Vieš, že bez toho to nepôjde," šepne oproti mojej pokožke a zas spojí naše pery.
+++++
„Ty pekne ostaneš tu," zazriem na Ria, ktorému sa zjavne nepáči, že ho tu chcem nechať aj so Salemom. „Dáš pozor na Lori a pomôžeš Salemovi."
VOUS LISEZ
Vodca ✔
Science-Fiction*3. časť príbehu Mutant* Naša spoločnosť už neexistuje. Vlákna klamstiev a túžba po pomste ovládla ľudské mysle. Únik z nekončiaceho kolotoča nie je. Našimi nepriateľmi nie sú ľudia, ani ich činy. Korene rastliny smrteľnej pre naše životy sú skryt...