Vodca ✔

V.- Ružová zbraň/ALEX

Prekvapuje, ma koľko ľudí sa dobrovoľne dalo na podobnú samovražednú misiu. Obzriem sa za seba, ale tam už nik okrem pustých skál nie je.

Ross nezáhaľala, ľudí vyhnala von so základnými inštrukciami. Napríklad ako odistiť zbraň, ako mieriť, ako si nasadiť masku a podobne. Potom nás, ktorí sa v tom aj reálne vyznáme, rozostavila okolo celej skupinky, aby sme na to dohliadali. Cieľom je, dostať ľudí do Kupoly a nepostrácať ich v silnom vetri.

Ross mňa a Galiu poslala na koniec masy, aby sme si dali pozor na to, že nikto nezaostane. Eliott a Hawke sú na ľavej strane, aby sa niekto nezatúlal, z pravej strany je Salem s Petrom a vpredu je Ross a Rio, ktorý ako jediný pozná heslo od Kupoly. Navyše, ešte stále je doňho zakvačená tá dievčina. Riovi sa z nej podarilo vytiahnuť, že volá Lorelei.

Naša skupinka nie je ktovieako široká, ale za to dlhá. Určite je tu minimálne tristo ľudí. Nikdy som si netrúfol tipnúť, koľkí ľudia na Zemi ešte môžu byť, ale posledné dni pochybujem, že je nás viac ako niekoľko tisíc.

Mutantov sa nebojím. Väčšina stvorení nie je natoľko šialená, aby zaútočila na takú masu nepriateľov. Hlavne ak je skoro každý vyzbrojený puškou, či inou strelnou zbraňou. Hoci po prípade panciernika môžeme oficiálne vyhlásiť, že ani AP-R zbrane nie sú riešením na všetko. Ak toto celé skončí, vždy budem mať vo vrecku granát.

Ľudia pred nami kráčajú ticho, vlastne podobne ako my. Nikomu nie je do reči. Či je to už z nastávajúcej situácie, napätia naokolo, zmenou prostredia, alebo jednoducho divokými myšlienkami.

Nikto nevie, čo ho čaká na ďalší deň, alebo hoc aj minútu. Rovno tu a teraz ich môžeme zaviesť do pasce a všetkých postrieľať. Nikto nemá záruku v to, že ho niekto nepodrazí. A predsa sú tu. Predsa veria človeku, o ktorom si myslia len to najhoršie.

Zúfalé situácie nútia k zúfalým rozhodnutiam. A oni plne dali najavo, že ak túžia po živote, po lepšej budúcnosti, tak sa musia postaviť voči náporu celého sveta a riskovať všetko, čo majú v rukách.

Risk je zisk, vraví sa. A ostáva nám len dúfať, že títo ľudia tu, zbytočne neprídu o svoje životy. Nie tie deti medzi nimi, nie tí starčekovia, ktorí sa takto obetujú pre svoje deti. Nie tie ženy, na ktoré ešte čaká láska.

Ešte stále mi nedochádza, že za to môže Steph. Práve ona... Ten kto sa najviac stránil akéhokoľvek ozbrojeného konfliktu. Nemali sme jej veriť. Nikdy.

A teraz sa presne podľa plánov vraciame. Možno o pár hodín skôr, ako sme mali. Boli sme dohodnutí. Ja, Rio a Eliott sa vraciame do Kupoly. A namiesto troch tam teraz mieri tristo ľudí, aby zachránili, čo sa dá.

Po prejdení plánu, ktorý nám dala Steph, že kde všade máme hľadať vchod do podzemia, sme s Ross usúdili, že naozaj nestála o to, aby sme to miesto našli. Čiže to, že ja som sa sem nakoniec vybral, jej len nahralo do karát. Ktovie, čo by urobila, ak by som ostal. Ktovie, čo urobila iným, ktorí jej stáli v ceste.

„Čo si o tom myslíš?" spýta sa nakoniec Galia, aby prerušila ticho. Pohľad má upretý na chrbty pred nami. Prevyšujem ju takmer až o dve hlavy.

„Neviem. No Ross má pravdu. Musíme to zastaviť."

„Nemyslím to tak. Môže sa nám to podariť?"

Pery zovriem do úzkej čiary. „Pozri, nejako to skončiť musí. A ak tí ľudia majú aspoň štipku racionálneho uvažovania, usúdia, že máme pravdu."

Poklopká prstami na pažbe svojej zbrane. Dostanem nápad. Stiahnem si z pliec batoh a počas chôdze sa v nej kutrem. Hoci kvôli maske nevidím jej tvár, som si istý, že sa mračí.