Vodca ✔

XLI.- Ty hrdina/HAWKE

Ťahajúc za sebou červený sveter, zmizne za dverami jej štíhla postava i bordové vlasy ako závesy.

Ťažko povedať, čo sa za posledné dni, alebo skôr hodiny, odohralo, no razom nedokážem z mysle vypustiť pohľad do tých búrkových mračien, vládnucich jej očiam. To, ako sa na mňa pozerala, keď som sa vrátil z tej absurdnej akcie, alebo to, ako na mňa hľadela pri strihaní mojich vlasov, je jediné, čo mi chodí po hlave.

V mojej izbe sa už večer neobjaví a keď sa ráno zobudím, tiež nie je po nej ani náznaku. Okolo obeda, kedy ma vždy zvykla poctiť svojou návštevou a tanierom jedla, sa začnem skutočne obávať. Nevidel som ju celý deň a to nie je dobré. Dokonca som nepočul ani len otváranie dverí na jej izbe. Mohlo mi napadnúť aj skôr, že niečo nie je v poriadku.

Skúsim šťastie pri dverách jej izby, no odpovede sa nedočkám. Preto, zadným schodiskom, ktorým ma vyviedla aj na strechu, zídem do podzemia, no jediné čo zistím je, že podzemní krtkovia (ako ich nazvala Natasha), nemajú tréning.

Nič svetoborné mi nepríde na um, takže zájdem za Steph na prízemie a zaklopem na dvere jej kancelárie. Jej „Ďalej!", príde takmer okamžite.

Vojdem dnu a neunikne mi, ako sa zarazí pri pohľade na moje vlasy. Rozhodnem sa to ignorovať a sadnem si oproti nej. „Kam zmizla Nat?"

Zvraští obočie, akoby dostala zaucho a potrasie hlavou. „Verím, že ako môj pomocník, pochopíš nevyhnutnosť mojich činov." Niekde pri týchto slovách mi zastane srdce. „Pracovala pre nejakú tretiu stranu, bola som nútená zbaviť sa jej."

„Čože?" vypísknem neprirodzeným hlasom.

„Pracovala pre niekoho tretieho," zopakuje. „Preto som ju odovzdala do rúk Adama Woolera."

„A- ale...." potrasiem hlavou. „Odkiaľ máš, že pre niekoho pracovala?"

„Jeden anonymný tip od podzemných ľudí." Halvor. Musel to byť on. Moje zdesenie sa premení na číru nenávisť. Bastard!

„Prečo práve Woolerovi?" Podarí sa mi ovládnuť môj vystrašený hlas. Prečo jemu? Prečo s ňou neskoncovala ona?

„Navrhla som Meerovej dohodu." Stephanie si založí ruky na hrudi a zakloní sa na stoličke. „Ja jej dám Ostreľovača, ona nám dá pár dní navyše. Nevšimol si si, že červené svetlá zmizli?"

Plesnem sa dlaňou po čele. Jasné, že zmizli. Ráno som vedel, že niečo nie je tak, ako má byť. Ale moje myšlienky príliš smerovali na jednu konkrétnu osobu menom Natasha Laundalová.

„Čo s ňou urobia?"

„Využijú jej gény a potom zabijú," mykne plecom Steph. „Ale to nám môže byť jedno, nie?"

Musím pár dlhých sekúnd škrobiť na nájdenie dostatočného sebazaprenia, aby som mohol na jej slová prikývnuť. Bože, Nat...

+++++

Schmatnem ho za golier a pritlačím k stene. Pod krk mu natisnem nôž a zazriem na Halvora, ktorý v tejto situácii môže cítiť silné déjà vu. Je mi známe, že podobne ho zneškodnila aj Nat.

„Ty hajzel," zavrčím. „Povedz mi jeden jediný dôvod na to, aby som ti tu a teraz nepodrezal krk."

Preglgne, v očiach sa mu mihne strach. To len potvrdí moju istotu, že udavačom je on. „Nespomínal som, že máš len tri sekundy?" spýtam sa a pritlačím čepeľ na jeho krk.

„Je mi to ľúto!" vyhŕkne. „Nechcel som to. Naozaj."

„Potom prečo si to urobil?"

Mierne uvoľním zovriete noža, aby dokázal hovoriť. „To ten chlap. Poskok Meerovej. Včera cez deň ma chytil a povedal, že mám Stephanie povedať o Nat. O tebe nie, len o nej. Inak sa dostane k mojej rodine. V podzemí mám dve malé dcéry, Hawke. Musel som konať."