Vodca ✔

LXVIII.- Boľavá hlava/NAT

Spomedzi pier mi vykĺzne prudký povzdych, keď sa mi konečne podarí otvoriť oči. Bledý, možno miestami plesnivý strop telocvične rozoznám okamžite, hluk, ktorý však prichádza spolu s obrazom, sa mi zareže do uší ako úlomky skla.

Čo sa stalo? Postrelili ma? Ako dlho som bola mimo?

„Natasha?"

Zamračím sa pri počutí celého môjho mena. Kedy ma tak naposledy oslovili? Ešte aj rodičia a Táňa ma začali volať Nat. „Hawke?" Môj hlas znie akosi priškrtene.

„Och, Bože," vydýchne Hawke a zovrie moju dlaň.

Pokúsim sa naňho pozrieť, ale hlava mi ostro zaprotestuje a nasucho zalapám po vzduchu ako ryba na suchu. „Nehýb sa," povie potichu. „Dosť si si udrela hlavu."

„Ale..."

„Pšššt," šepne a nahne sa ku mne. Pocítim jeho slané pery na mojich v pomalom a jemnom bozku.

„Ty plačeš?" spýtam sa ho a načiahnem sa za jeho tvárou. Vidím ju mierne rozmazane. „Len mi nevrav, že tak ľutuješ, že som sa zobudila," podpichnem ho a on sa slabo zasmeje.

„Najskôr som si myslel, že si mŕtva," zasmrká ako malý chlapec a ja sa konečne dotknem jeho tváre, mokrej od tenkej cestičky sĺz. „Tak strašne som sa bál."

„To je v pohode," odvetím a stiahnem ruku. „Čo sa vlastne stalo?"

„Celé to bola pasca a kým tu strieľali, mňa a teba vyradili z obehu a zobrali do nejakej miestnosti. Myslel som si, že ťa postrelili a umrela si." Hlas sa mu jemne zachveje. „Ale potom tam privliekli aj Ria, Lori a Eliotta. Tak sa nám podarilo tých chlapov dať na lopatky a vtedy si Rio všimol, že dýchaš. Vraj ťa postrelili nejakou hovadinou, čo ťa mala uspať, ale udrela si si pri páde hlavu. Preto ťa tak bolí. Potom sa objavila Ross, zajala Steph a tá je teraz niekde na ceste do nemocnice, aby ju Yan ošetrila a Alex z nej vytiahol podstatné informácie. Vraj sa pred Ross prekecla, že sa nejako dohodla s Meerovou. Kopa našich sa jednoducho stratila."

Pomaly spracúvam informácie, no moja hlava mi nedovolí príliš premýšľať. „A... ako vyradili teba?"

„Guľka do nohy," skonštatuje sucho. „No prešla len svalstvom, čiže to bude v poriadku."

Prikývnem a zovriem jeho ruku. Privriem oči. „Rio je tiež celý?"

„Nemá ani škrabanec," podotkne Hawke.

„A ako skončila Steph?" spýtam sa a zazívam.

„Nevidel som ju," prizná Hawke. „No vraj má prestrelené obe ruky. A zlomený nos. A kopu iných maličkých zranení."

„To ju kto tak doriadil?"

„Ross," vydýchne Hawke a pocítim, že zovretie jeho ruky zosilnie.

Som síce dosť mimo a omámená, ale presne viem, aká je Ross Parkerová. Určite nie žiadna sadistka, ktorá by sa dopustila čohosi podobného. Stephanie ju musela naštvať. A to kvalitne. Keď je tohto schopný niekto mierumilovný, čo urobí rodený krutý človek? Roztrhá dotyčného v zuboch?

„Pospi si," šepne Hawke blízko môjho ucha. Ale nech ma látky v mojom tele ťahajú k spánku hocijako, po tomto viem na čosi podobné myslieť už len ťažko. Čo by som Stephanie urobila ja?

+++++

Až sa znova zobudím, realita je o čosi menej bolestivá. „Konečne si hore," zasmeje sa hlas vedľa mňa. Rio. „Hawke vravel, že si sa už raz zobudila, ale takmer okamžite aj zaspala."