Vodca ✔

LVI.- Nechápem/NAT

„Vážne zmizol," zhodnotím našu situáciu a opriem sa o stôl za mnou. „Nie je nikde."

„Povedala si to už Ross?" spýta sa ma Hawke a prepletie si so mnou prsty. Príjemný pocit. Naozaj príjemný.

Pokrútim nad jeho otázkou hlavou. „Iba by sa nad tým celým zbytočne rozčuľovala, alebo by panikárila. To nepotrebujeme. Rio len zjavne hľadá Lori, alebo ju našiel a spolu sa niekde zašili."

„Kde by sa tu dalo zašiť?"

„A ja viem?" Nadvihnem obočie. „Ešte si si nevšimol, že je toto celé miesto ukrýva oveľa viac tajných miest, než sme si mysleli? Celé podzemie... a ktovie, čo všetko ešte."

„Istým spôsobom dúfam, že sa to nikdy ani nedozviem," podotkne Hawke a prstami mi prebehne po hánkach. „Už by sa to mohlo celé skončiť."

Pokrútim nad jeho naivitou hlavou. „Drahý Hawke, ešte to ani nezačalo."

„Je snáď hriech mať sny?"

„Za hriech sa dá považovať skutočne minimum vecí. Totiž aj keď urobíš niečo naoko zlé, mohol si mať čisté úmysly." Na pár sekúnd sa odmlčím. „Ešte si sa nezamyslel nad tým, prečo Dag zastrelil Lose? Ja si Daga pamätám ako mierne výbušného človeka, no takého, ktorý odmietol zápas s Liksom, lebo sa bál, žeby mu mohol ublížiť. Alebo si zober len Alexa. Zabil niekoho. Ale prečo? Aby zachránil Lose, hoci sa mu to v konečnom dôsledku nemohlo podariť.

Mal dobrý úmysel, no skončilo to len smrťou navyše. Nikto mu to nevyčíta, samozrejme. No nič to nemení na následkoch. Sú rovnaké, ako pri vražde Lose."

Hawke ostane na malú chvíľku ticho. Potom sa ozve: „Myslíš si, že aj Meerová môže mať dobré úmysly?"

„Úprimne, pri nej o tom dosť pochybujem. No možno to ona vidí ako čosi dobré. Alebo čosi užitočné. Ktovie. V chorých mysliach sa vyznať nedá. Vlastne... v mysli celkovo sa vyznať nedá. Predsa, všetci sme do istej mieri šibnutí. Len niekto viac ako ostatní."

Hawke ostane hľadieť na naše prepojené dlane. „V čom som šibnutý ja?"

Rozhodnem sa odpovedať pravdivo, hoci sa ho to možno dotkne. „Že aj po dvoch rokoch sa obviňuješ z niečoho, za čo vôbec nemôžeš." Nemusím mu ani priblížiť, že tým myslím nehodu jeho sestry. No musím dodať: „A si stále strašne naivný."

„Čo sa týka Mess?"

„Aj," prikývnem a zahryznem sa do jazyka. Nechcem sa naňho pozrieť. Je mi jasné, že som mu týmito slovami odstrihla z i tak malých krídel, ktoré mu dávali nádej, že raz vzlietne na miesto, kde je všetko krásne.

„A v čom si šibnutá ty?" spýta sa napokon.

„Roky som sa nechala mlátiť svojim otcom. Napríklad."

„Napríklad?"

„A ty si si myslel, že šibnutý si len na jednom mieste?" pozriem sa naňho a jeho kakaovo hnedé oči sa pobavene zalesknú.

+++++

Ria nakoniec nájdeme vo vstupnej hale nemocnice, ako celý premoknutý drží na rukách rovnako mokrú- navyše uplakanú- Lori.

„Čo sa to s vami stalo?" spýtam sa nechápavo a posnažím sa zobrať Lori z Riovho náručia, no ona ho odmietne pustiť a na krátku sekundu mi napadne, že ho skôr uškrtí, než pustí.

Rio pokrúti hlavou v znamení, že si to preberieme medzi štyrmi očami. Pohladí Lori po mokrých vláskoch. „Lori, pozri sa na mňa." Až ma zarazí, aký hlas použije. Ria som ešte nikdy, naozaj nikdy, nepočula hovoriť tak... dospelo.

Lori k nemu dvihne uplakaný pohľad. „Teraz ťa Hawke zoberie za Ross a pôjdeš si s ňou ľahnúť, dobre? Ja si musím ešte s Nat niečo vybaviť. Hneď potom budem pri tebe."

Lori usmrkane prikývne a Rio ju podá Hawkemu, ktorý si ju opatrne vezme na ruky. „Čo mám povedať Ross?"

„Proste ju do niečoho prezlečte a dohliadnite na to, aby si ľahla. Naozaj za ňou hneď prídem."

Hawke prikývne a spolu s Lori zamieri na poschodie, kde by sa mala nachádzať Ross. „Teraz mi už povieš, čo sa stalo?" nadvihnem naňho obočie.

„Vytiahni si zbraň a poď so mnou," kývne mi namiesto toho, no ani na moment nezaváham. Spolu s ním zamierim von z budovy. Na dážď. Pod náporom kvapiek moja pokožka sčervenie.

„Rio, vysvetli mi to."

Prudko sa ku mne otočí a jedna kvapka stečie po celej dĺžke jeho nosa. „Lori vyšla von, lebo sa jej zapáčil dážď. Tak som ju hľadal, ale nakoniec som nenarazil len na ňu, ale aj na dvoch týpkov z podzemia. Chceli ma zabiť, no boli dosť ďaleko, dážď zhoršoval viditeľnosť a zatiaľ, kým sa ten chlap dostal celkom blízko z nich vyliezlo, že prišli podpáliť nemocnicu. Zrejme sa dozvedeli o tom, že sme tu, hoci netuším ako. Zbraň mi ležala pri nohách, lebo sa mi vyhrážali, že zabijú Lori. A potom Lori pristúpila bližšie a vysvitlo, že jeden z tých chlapov je jej otec."

Rio sa zhlboka nadýchne a ja naňho ostanem hľadieť ako tela na nové vráta. Lorin otec. Skutočný otec. No Lori je napriek tomu tu, s nami. „Ako to dopadlo?"

Rio sa zasmeje. Zúfalo. „Lori sa ma zastala. Keď ma jej otec chcel zastreliť, zastala si predo mňa a tým zabránila svojmu otcovi vystreliť. No nie tomu druhému. Celé to bolo šialené. Ten náboj letel priamo na mňa, Lori by sa ani nebol dotkol. No jej otec sa bleskovo otočil, skočil do cesty náboja a zastrelil toho druhého. Chápeš?" Prudko pokrúti hlavou, akoby tomu nemohol uveriť. „Namiesto toho, aby tú situáciu využil, vyhovoril sa na svojho kamoša, sa nechal zastreliť a svoju dcéru vložil do rúk chlapíka, ktorého vidí prvýkrát v živote."

Rio kopne do kúska hliny, akoby si chcel svoju zlosť vybiť práve tam.

„Asi na svojej dcére videl, že tvoja smrť by ju zlomila viac, ako tá jeho," pošepnem.

„Aj tak tomu nerozumiem!" vyhŕkne a skloní si tvár do dlaní. „Veď vôbec nevedel kto som!"

„On to vedieť nepotreboval. Rio, upokoj sa."

„Nemôžem sa upokojiť, Nat. Ono... ja tomu celému nerozumiem. Prečo by to urobil? A nezačni zase s tým, koho smrť by komu ublížila viac."

Povzdychnem si a vyvrátim hlavu k oblohe. „Možno toho aj on vedel viac než my. Čosi, prečo sa oplatilo zomrieť a nechať žiť niekoho iného."

„Napríklad?"

„To, čo za čertov kuje Meerová. Už mi spomínala aj Steph. Že celé tie roky ju nechávala pracovať, lebo robila na niečom dôležitom. No sekla sa."

„Možno sa zas rozbehla," nadviaže Rio tichým hlasom, ktorý cez dážď ledva počuť.

„Alebo našla niekoho, kto to rozbehol za ňu," podotknem. „Už by ma neprekvapilo nič."

„Po tomto? Už ani mňa," pripustí Rio a prehrabne si mokré vlasy. „Skontrolujeme okolie a vrátime sa. Dobre?"

Prikývnem a on zamieri doprava, kým ja doľava, prečesávajúc okolie nemocnice.

Hoci nie práve s pozitívnou časťou celého príbehu, no každému z vás prajem krásne Vianočne sviatky, veľa šťastia, zdravia, úspechov a lásky i do nového roku a tak podobne. Nech je aj nasledujúci rok aspoň dvakrát taký dobrý ako tento :) :D