Vodca ✔

VIII.- Žiješ/RIO

Väčšina ľudí sa natisla do jedálne na prízemí. Je tu dosť miesta na to, aby sme sa zmestili, ale zopár ľudí aj tak ostalo radšej na chodbách. Do tried sme sa ešte nepozreli. Predpokladám, že sa veľmi nezmenili od tej doby, čo som sem chodil.

Každá zafarbená na inú farbu a stoličky so stolmi ladené podobne. Je to celkom dobrý nápad, aspoň si tí najmenší nepomýlia triedy, ale po pár rokoch v obklopení rovnakej farby, to človeku začne liezť na nervy.

Lori sa ma doteraz držala, ale na hlavnej chodbe našla skvelú spoločnosť- dievča a chlapca, dvojičky, v jej veku, ktorí so sebou majú aj autíčko a jednu bábiku. A kto som ja, aby som jej bránil v tom, aby sa s nimi hrala?

Namiesto toho, aby som pokračoval po rovnej chodbe, kde je ešte pár zablúdených duší spod zeme, vojdem rovno do zborovne. Pokiaľ sa nemýlil, Ross išla sem a až potom sa pobrala do kabinetu geografie.

To, že tu niekto bol, je jasné na prvý pohľad. Nejeden šuplík ostal vytiahnutý a zopár papierov sa dostalo na červený koberec.

Pamätám si na časy, keď som sem chodil. Teda do školy, nie do zborovne. Tu som bol len výnimočne, ale vtedy táto miestnosť vyzerala ešte inak. Na rozdiel od tried, tu sa farbili steny, menil nábytok a rozhodne sa aj premiestňovali stoly.

Podídem k najbližšiemu. Stôl matematikárky tiež prešiel Rossinou inšpekciou. Tá žena je až chorobe posadnutá systematickým ukladaním a svoje pravítka by určite nenechala na stole. Ale jej balíček cigariet ma prekvapí.

Vedľa je stôl angličtinára, o ktorom sa dlho tvrdilo, že má niečo s matematikárkou. Pri pohľade na neporiadok na jeho stole sa tomu ťažko verí. A tentoraz to nie je práve dočinením Ross.

Môj pohľad padne na týždenník, ktorý tu musí byť ešte spred minulého týždňa. Aspoň tak súdim podľa dátumu. No viac ako neaktuálnosť na stole angličtinára, ma zarazí nápis na prvej strane: Natasha Laudalová (†17) bola v piatok ráno nájdená vo svojej cele mŕtva. Spáchala desivú samovraždu.

Musím si pritiahnuť stoličku, aby som si bol istý, že sa mi nepodlomia kolená. Nat a samovražda? To nie je možné. Poznám... poznal som ju. Nikdy by tak hlboko neklesla. Či už vo vlastných, alebo našich očiach.

Pokrútim hlavou. Toto nemôže byť pravda. Musí to byť nejaký trik Meerovej, ako zamaskovať niečo iné. Áno, určite je to tak. Ona nie je mŕtva a tým to hasne.

Noviny poputujú späť na stôl a ja opustím zborovňu. Práve vtedy do školy vstúpia poslední členovia poslednej skupinky pod vedením Alexa a Galie. Eliott s Petrom dorazili pár minút za nami.

Vidím, ako sa Alex skloní k Lori, ktorá sa mykne. Zaškerím sa pritom. Naozaj sa ho bojí, akurát ani mne nedochádza, prečo. Niečo jej povie a Lorin pohľad sa na moment presunie na mňa. Následne vystrie ruku mojim smerom a niečo povie. Alex sa pozrie sem a pery sa mu roztiahnu v úškrnku. Ešte niečo pošepká Lori a potom sa vyberie ku mne.

„Tá malá sa ma asi fakt bojí," prizná, keď dôjde dosť blízko. „Mimochodom, sľúbil som jej v tvojom mene bábiku."

Povzdychnem si. „Všetko šlo hladko?"

„Ale hej. Kde máme šéfku?"

„Kutre medzi mapami."

Alex prikývne. „Kabinet geografie je hotová zlatá baňa. Tam nájdeš aj vypchatú veveričku."

„Odkiaľ vieš?"

„Keď som na hodinách robil učiteľke zle, často ma trestali tým, že som im musel pomáhať pri upratovaní. A hádaj, s ktorou učiteľkou som mal najväčšie nezhody?"