Vodca ✔

XIX.- Nový spojenec/ROSS

Pokojne mierim na tvár Talin. Nemám v pláne strieľať, pokým sa o niečo nepokúsi. Ostatní ma neisto pozorujú, ale Talin mi opätuje pohľad. Nevyzerá, žeby sa bála.

„Do toho, malá Ostreľovačka. Ukáž, že sa Meerová nemýlila." Jej provokatívny tón ma prinúti stisnúť zuby.

„Čo chceš, Talin?" zavrčím.

„Vysvetlenie," odpovie pokojne a založí si ruky na hrudi. „A podľa toho zhodnotím, či upozorniť Meerovú alebo nie."

Nadýchnem sa a hoci ma láka, pozrieť sa na ostaných a mlčky si vypýtať ich názor, ostanem hľadieť na ňu. „Sme tu preto, aby sme predišli katastrofe."

Talin sa viditeľne zamračí. „Toto nie je odpoveď."

„Ale áno," namietnem a spustím zbraň. Niečo mi našepkáva, že Talin nie je hrozbou. „Stephanie Tysonová chystá povstanie proti Meerovej. Ozbrojené povstanie. Tomu chcem predísť my."

„Ako?" Nadvihne oblé obočie.

„To je tajomstvo," odvetím. „A svoje tajomstvá rozhodne nebudem vešať na nos tebe. Radšej mi vysvetli, ako je možné, že si ozbrojená." Kývnem k revolveru za jej opaskom.

Talin sa uškrnie. „Keď Meerová dala do rúk zbraň Woolerovi a jeho bande, mnoho ľudí si zaobstaralo vlastnú zbraň. Nikto nechce byť voči ním bezmocný."

„Odkiaľ máte tie zbrane?" spýta sa pre zmenu Rio.

„Povedzme, že aj naši predkovia mali tajomstvá."

„Aj my ich máme," poznamenám.

Talin prekvapivo prikývne. „Práve preto nikomu nepoviem nič. Naopak, aj s mojimi ľuďmi ti pomôžem, Rosielee."

Týmto ma prekvapí oveľa viac, než svojou prítomnosťou. „Prečo? Aj na Rade Kupoly si bola po celý čas proti mne."

Zalomí rukami. „Ja som proti Ostreľovačom. Vždy som bola. Ale som aj za mier. Čiže..." Talin našpúli perami, akoby rozmýšľala, čo povedať. „... Mier prevažuje moju nenávisť voči Ostreľovačom."

„Prečo si vlastne proti nám?" nechápe Alex. Dobrá otázka, odpoveď by zaujímala aj mňa.

„To je jednoduché." Mávne nad tým rukou. „Máte moc, ktorá nič neznamená. Ste obdivovaní, hoci nerobíte nič. Ste len banda rozmaznaných deciek, o ktorých farebné guličky rozhodli, že sú výnimočné."

„Byť Ostreľovačom nie je také jednoduché," namietnem okamžite.

„Ale čo?" Talin sa ironicky uškrnie. „Máte na starosti papierovačky, občasnú prechádzku vonku a inak nerobíte nič. Neviem, či si to vážne neuvedomujete, no práve vy ste zdrojom tohto problému. Vy nám deň čo deň ukazujete, že zbrane existujú, že ich potrebujeme. Pomaly rozdúchavate iskru, až kým nevznikne plameň. Zamysli sa, Rosielee. Ja viem, že to chápeš aj ty."

Zhlboka sa nadýchnem a prikývnem. Má pravdu. Nie v tom, že naša práca nespočíva v ničom. Ale v tom, že práve prítomnosť zbraní provokuje ostatných. „Ale určite nevieš, že práve AP-R zbrane nás zachraňujú," dodám.

Zamračí sa. „Ako to myslíš?"

„AP-R zbrane a ich radiácia držia štruktúru stien Kupoly. Bez nich by sme dopadli rovnako, ako ostaní. Našu Kupolu by roztrhla búrka a my by sme umreli. V tom horšom prípade, by sa z nás stali Mutanti."

Talin na mňa hodnú chvíľu iba mlčky hľadí. Nakoniec sa ozve: „Začína ma to čoraz viac zaujímať. Počúvam ťa, Rosielee Parkerová."

Kým sa konečne premiestnime do menšej zborovne na prvom poschodí, mám pocit, že mi odpadne ruka. Nikto nekomentoval krvavú šmuhu na mojej tvári, ale neušlo mi, že ich pohľady zabiehali práve na moje čelo.