Vodca ✔

XXXI.- Malá premena/HAWKE

Napätie sálajúce z faktu, že o pár hodín chce Stephanie vyraziť do hlavnej budovy SOFTPOE, sa dá takmer krájať vo vzduchu. Pociťujem to ja, Nat, ľudia spod zeme, obyčajní pešiaci z Kupoly, ba aj Stephanie, ktorá si ma v to ráno dá zavolať.

Nervózne prestupujem z nohy na nohu pred jej kanceláriou, kým čakám, až sa dovalí. Naschvál skláňam hlavu, aby som nebol nápadný pred ľuďmi spod zeme, ktorí sa po tejto chodbe premávajú pomerne často. Aby ma uvidel ďalší z nich, mi naozaj nechýba.

Zrazu sa po chodbe ozve klopkanie vysokých podpätkov a ja sa prekvapene otočím. To Stephanie s maskarou na tvári, ktorá jej zakrýva jazvy, výrazným červeným rúžom, v obtiahnutých čiernych šatách so symbolom SODA a vražedných topánkach, kráča priamo k dverám svojej kancelárie.

Som na ňu zvyknutý vo vyťahanom tričku a džínsoch priliehavých k pokožke, teniskách s minimálnymi podrážkami a s tvárou pokrytou jazvami. Takto musím uznať, že vyzerá naozaj dobre.

Bez jediného pohľadu prejde vedľa mňa, zasunie kľúč do zámky a otočí ním. Len rukou mi naznačí, aby som šiel za ňou. Zamkne za nami, ale skôr, akoby ma stihla prepadnúť panika, sa ona vyberie k svojej stoličke a priam sa na ňu hodí. Rozhýbe sa pod jej váhou a ona si sivé vlasy zastokne za uši.

„Chcela som si s tebou niečo prebrať, Hawke," začne a desivo popuká hánkami. Aj keď ten zvuk pominie, naďalej sa mi ozýva v hlave ako nekonečné dunenie.

„Počúvam."

Stephanie sa usmeje. „Chcem, aby si dnes šiel so mnou, s Nat a Blazejom do SOFTPOE."

Prekvapene nadvihnem obočie a prvé sekundy sa vôbec nezmôžem na odpoveď. „Ale... som tu najnovší," podotknem po chvíli zápasenia so sebou.

„To je fakt," prikývne Stephanie. „Ale si z Kupoly. A pravdou ostáva, že z Kupoly nemám mnoho prívržencov. Okrem tých, ktorí pracujú pre SODA, čo je možno dvesto ľudí. Chcem, aby naše povstanie malo tvár ľudí z Kupoly. Pre organizáciu SODA som tu ja. Pre Ostreľovačov a odsúdených Nat. Blazej pre nižšiu vrstvu pracovníkov. A ty, pokiaľ sa nemýlim, by si mohol byť povzbudením pre vyššiu vrstvu. Pracuješ predsa pri elektrických moduloch, nie?"

Jasné, Nat vie, čo treba vymyslieť. A potom sa ešte sťažovala, že ja neviem klamať. „To áno, ale nemyslím si, že..."

„To nebola ponuka, ale príkaz, Hawke."

Aha, tak fajn. Skvelé. Čo teraz? „Možno by si si to ešte mala premyslieť..."

„Už som si to premyslela," uzavrie to Stephanie. „Chcem ťa mať v slušnom oblečení a pokiaľ možno upraveného už pred obedom. Rozumieme si?"

Rezignovane si povzdychnem. Toto vôbec nie je dobrý nápad. Ľudia v Kupole ma nepoznajú, tak im je to na dve veci. Naopak, ľudia spod zeme ma poznajú až príliš dobre, predsa, bol som jedným zo Strážcov hraníc, a ak sa pred nimi objavím z ničoho nič, vypukne chaos. Toto nemôže dopadnúť dobre. Ani pre jednu stranu.

Ale zas, ak ľudia v Kupole uvidia, že som nechal tak aj Stephanie a radšej som sa pripojil k Ross, môže nám to pomôcť. Ale je to príliš riskantné. Jedna k jednej. Päťdesiat percentá šanca pre nás, ale aj pre nich.

„Rozumieme si?" zopakuje svoju otázku Stephanie.

Opatrne prikývnem. Mám vôbec na výber?

„Skvelé." Spojí dlane a zas popuká hánkami. Nie tak intenzívne, ale ten hlas sa mi zas usadí v mysli.

Puk.

„Oznám moje rozhodnutie aj Nat. A povedz jej, aby ťa pripravila na všetko, čo sa môže stať."

Puk.

Prikývnem a otočím sa. Odomknem dvere a prebehnem po chodbe. Bože, do čoho som sa to zas zaplietol?

+++++

Opatrne si premeriam vlastný odraz v zrkadle. Nat dbala na to, aby som bol pre ľudí spod zeme čo najmenej povedomý.

Vlasy, ktoré som vždy nosil spustené po bokoch tváre, mám upevnené v miniatúrnom cope. Naniesla na mňa aj z maskary, ktorú ukradla ktoviekomu, takže moja mierne tmavšia pokožka je o pár odtieňov bledšia. Na nos mi položila okuliare so slovami, že s nimi vyzerám diplomatickejšie a nie ako chlap, ktorý sa práve vyhrabal spod zeme. Nebol som si istý, či to myslí ironicky, alebo ako fakt. Jej tvár bola nečitateľná.

Okrem toho, moje tričko vymenila za károvanú košeľu, ktorá síce nie je najelegantnejšia, ale na moje pomery je to ten najluxusnejší kus oblečenia, ktorý bol kedy na mne. Ako nohavice mi ponechala moje rifle, no topánky vymenila za novšie.

Musím uznať, odviedla ukážkovú prácu. Sám sa takmer nespoznávam. Celkovo pôsobím inak, než kedykoľvek predtým.

„Oznámila som Stephanie, že som ťa troška vylepšila. Ona samozrejme nevie, že preto, aby ťa nik nespoznal. Alebo aspoň nie hneď," prehodí Natasha, keď zatvorí za sebou dvere na mojej izbe.

Otočím sa k nej, ale skoro padnem na zadok, keď ju uvidím. V prvej sekunde ani nechcem veriť tomu, že predo mnou naozaj stojí tá Natasha, ktorú som spoznal.

Nejde ani tak o oblečenie. Na väčšie výstrihy, či nohavice pevne obopínajúce jej stehná som zvyknutý, ale jej upravené vlasy a vymaľovaná tvár ma dorazí.

Je nalíčená len nenápadne, ale aj to stačí na to, aby mi došli slová. Vlasy, ktoré jej pri korienkoch pomaly odrastali má zas krvavo bordové a zastrihnuté v koncoch. Neskutočne vyzdvihujú jej oči, ktoré vo svetle z lampy šľahajú blesky.

„Nezízaj," pokarhá ma a plesne ma po čele.

Zažmurkám a potrasiem hlavou, nad čím sa zasmeje a obíde ma. Cítim na sebe jej kritický pohľad a keď si nakoniec zastane predo mnou s prekríženými rukami, vyhlási: „Myslím, že som s tebou odviedla celkom dobrú prácu, Hawke."

Vidím, ako jej myká kútikom pier, čo ma len usvedčí v tom, že vyzerám smiešne. Jasné, nech sa na mne každý rehoce. Ešte stále je to lepšie, ako fakt, žeby ma mali spoznať.

„Asi hej," pripustím. Ale nemyslím len na seba.

+++++

Do SOFTPOE sa máme zaviesť so Stephanie v jej aute. Všetko prebieha v poriadku. Steph sa nečuduje, že som namachlený viac ako stena v jej kancelárii. Nekomentuje ani to, prečo mám okuliare na nose. Natasha jej to už musela vysvetliť. Netuším ako, no musela.

„Oficiálne s Meerovou má dohodnuté stretnutie Blazej," podotkne Stephanie a dlhými prstami ladne zovrie čierny volant. „Jeho prijmú a on jej predloží môj návrh. Čiže sa dobrovoľne vzdá velenia, inak nepredíde vojne. Počítam s tým, že nebude súhlasiť. Preto pôjdeme hore aj my. So zbraňami. Každý, kto sa nám postaví do cesty, zomrie. Meerová si uvedomí, že to myslíme vážne. Bude chcieť zdržovať. Dostane deň. Bude sa nás chcieť zbaviť. No stačí jeden útok na ktoréhokoľvek z nás, dohoda padá a my na ňu zaútočíme. Zalarmujeme ľudí spod zeme. Je to všetkým jasné?"

Vrhne na mňa a na Nat rýchly pohľad v spätnom zrkadle a obaja prikývneme. Jej slová značia len to, že naozaj nevie o existencii tretej strany. Chvalabohu.

Čierne nenápadné auto sa pomaly pohne z miesta a čoskoro zmizne medzi budovami smerom k centru mesta.

No čoskoro sa to tu rozbehne... už by bolo aj na čase :D