Vodca ✔

LXXVI.- Diskrétnosť/ROSS

„Hou, hou, hou!" stopne ma Alex a schmatne ma za ruku. „Kam by si šla?"

„Alex, musíme s týmto skoncovať," vydýchnem a vytrhnem sa mu. „Okamžite."

„A akoby si to chcela urobiť?" nadvihne na mňa obočie a prekríži si ruky na hrudi. Spoza neho na mňa hľadí rovnako odmietavý Salem. Samozrejme, veď je to šialené.

„Potrebujem hovoriť so Stephanie," rozhodnem po chvíli a pozriem sa Alexovi do očí. Už dobrú polhodinu za mnou chodí s rovnakým nechápavým pohľadom.

„Poď," ozve sa nakoniec spoza mňa a ja sa vyberiem za Yan, ktorá ako jediná prejaví ochotu pomôcť mi.

Na schodoch sa však zvrtne a pozrie sa mi do očí. Konečne pochopím, ako veľmi sa podobá na svojho prastarkého Philipa. Rovnako veľké, zvedavé oči farby gaštanov. Podobne tvarovaný špicatý nos a úzke pery. Totožné čierne vlasy ako obrovské krídla havranov.

„Ross, som tvoja kamarátka?" spýta sa potichu.

„Pravdaže."

„Tak mi povedz, že o čo ide," poprosí ma. „Nechcem sa zajtra dozvedieť, že si mŕtva. Nemôžem žiť s ďalšími bezduchými tvárami, Rosie."

Slovo Rosie, ma zarazí. Pre každého som len Ross, čierna Ostreľovačka a hoci to trvalo dlho, konečne mám pocit, že som si ten titul zaslúžila. Lebo konečne viem, čo musím urobiť. Odo dní, čo ma tak volali, uplynulo tak veľa času, tak mnoho vecí sa udialo, že teraz by som to dievča, plne zahľadené do bielej steny, ani nespoznala.

„Yan, tušila si, že mal tvoj prastarký AntiR gény?"

Mladá doktorka sa zatvári, akoby dostala zaucho, ale následne pokrúti hlavou. „Mohol sa stať sivým Ostreľovačom," pokračujem a uprene jej hľadím do očí. „Odmietol to. Vieš prečo? Lebo dokázal posúdiť, čo všetko to so sebou obnáša."

Zhlboka sa nadýchnem a pohľadom nútim Yan, aby sledovala mňa. „Tým, že človek chytí AP-R zbraň, sa zaväzuje pre Kupolu. Že ju bude chrániť, obhajovať jej ideály a bojovať pre ľudí, ktorí v nej žijú. Keď som nastúpila medzi Ostreľovačov, neuvedomovala som si to. Až teraz, keď sa to všetko rozpadá, chápem, akú zodpovednosť si tá malá Rosielee Parekrová vzala na plecia. Ak... ak by v tom čase ostala vo vedení Weissová, mohlo by to celé vypáliť inak. Ja, aj ostatní, sme urobili chybu, keď sme toto dopustili. A ja, ako ich vodca, to musím napraviť. Konečne mám pocit, že viem ako na to. Otázkou ostáva len, pomôžeš mi?"

Yan ma prudko zovrie v náruči a ja ju na dlhú chvíľu odmietam pustiť. „Si človekom, akým by sa mal stať každý jeden z vás," šepne mi do ucha. A ja cítim ako ma to zaplaví. Tá sila, o ktorej existencii som doteraz ani nevedela.

Nie sila guľky v mojom batohu.

Ale sila súdržnosti, lásky, priateľstva. Tých vecí, ktoré nám ostanú aj po tom, čo všetko zmizne. Až Kupola padne, ľudia sa premenia na prach, no ten pocit ostane. Hlboko v duši, ktorá si tú hrejivú silu bude pamätať naveky.

+++++

„Ross." Stephanie vycerí zuby v šialenom úsmeve a zahrká putami. „Aj by som ti šla podať ruku, ale ako vidíš, som doslova pripútaná k posteli. A nemôžeš ani poprieť, že je to tvoja zásluha."

„Nie len moja," opravím ju a sadnem si na stoličku.

Obráti ku mne hlavu a do tváre jej padnú vlasy. Zakryjú jej desivé jazvy, no pery, sa jej roztiahnu do úškrnku. „Dobre, mám na tom svoj podiel aj ja," prikývne, odhrnie si vlasy a jej oči sa do mňa zabodnú ako blesky rádioaktívnej búrky. „Čo tu chceš?"