Vodca ✔

XXXV.- Znak SOFTPOE/NAT

Sediac v aute nervózne vyčkávame na akékoľvek znamenie zo strany Blazeja. Už musí byť v kancelárii Meerovej dobrú polhodinu a ešte neprišla žiadna správa o tom, žeby sa ich rozhovor niekam pohol.

Kľúčom celej akcie je nenápadnosť. Naše malé čierne auto si nik poriadne nevšíma, hoci sa pred budovou premáva pár Woolerových mužov.

Stephanie má takticky zakryté jazvy. S nimi by pútala pozornosť a takto vyzerá ako obyčajná vysokopostavená žena, ktorá prišla na pracovné jednanie, lebo svojmu oddielu v Kupole chce zabezpečiť lepšie podmienky.

Vrhnem letmý pohľad na Hawkeho, ktorý sedí vedľa mňa a sama pre seba pokrútim hlavou. Na tvári má toľko farby, žeby ho nespoznala ani vlastná matka. Konkrétne to vyzerá strašne, ale na svoj účel to poslúži.

Na rozdiel od jeho vymachlenej tváre, okuliare mu pasujú. A takisto vlasy v malom copíku na temene hlavy. A v košeli tiež nevyzerá najhoršie.

„Nezízaj," odbije ma rovnako, ako som to dnes urobila ja.

Pousmejem sa nad tým a odvrátim od neho pohľad. Mali by sme sa sústrediť na akciu nie na to, kto je viac natretý.

„Mám nápad," ozve sa zrazu Steph a otočí sa k nám. „Hawke pôjde za Blazejom."

„Čože?" vypadne z neho šokovane. „Prečo?"

„Lebo sa nič nedeje," vysvetlí Stephanie a prekríži si ruky na hrudi. „Nemáme na to celý deň a ty si z nás troch jediný, kto nie je oficiálne mŕtvy."

Hawke vydýchne vzduch z pľúc. Nebolo by nič zlé na tom, že má ísť hore. Ak by teda vedel, , kto je kto a čo ako funguje. Len by prilákal neželanú pozornosť.

„Nemyslím si, že je to dobrý nápad," podotknem nakoniec, keď sa Hawke nezačne brániť. „Plán znel inak."

„Plány sa môžu zmeniť," odbije ma Stephanie pohotovo. „Mohlo sa niečo stať, Meerová ho nemusela prijať, mohli ho zatknúť. Možností je nekonečno a ja viem len to, že sa niečo muselo pokaziť."

„Tak poďme hore všetci. Ukážme Meerovej o čo ide. Ak neprijala Blazeja, s ktorým je dohodnutá, neprijme ani Hawkeho. A ak ho zatkli, zatknú aj jeho. Podozrivý element číslo dva."

Hawke na mňa vrhne krátky pohľad, ale ostane ticho. To je asi dobré. Ak by sa priveľmi bránil, mohlo by to byť podozrivé.

No zdá sa, že Stephanie nad mojim argumentom tuho premýšľa. Nakoniec vydýchne: „Fajn. Ale ešte chvíľu počkáme."

V duchu si zagratulujem k tomuto malému bezvýznamného víťazstvu a pozriem na Hawkeho. Jeho hnedé oči sa na mňa usmievajú, ale v tvári ostáva nečitateľný. To je, myslím, len dobré.

Po asi ďalších piatich minútach Stephanie popuká hánkami, zhodí si z nôh ihličky a natiahne si na silónky ľahké tenisky.

Z priezoru vytiahne malý revolver, ktorý s ľahkosťou dokáže skryť aj do svojej dlane a otočí sa k nám. „Ja a Hawke pôjdeme zadným vchodom. Pokúsime sa dostať rovno k Meerovej. Ty odvedieš pozornosť."

„Ako?"

„Si predsa mŕtva, nie?" nadvihne na mňa obočie s miernym pobavením. „Podľa mňa sa nebudeš musieť nejako extrémne snažiť."

„Má sa obetovať?" vyhŕkne Hawke neveriacky.

„Nie," pretočí Steph očami. „Len spôsobí menší rozruch. Pre mňa za mňa nech strelí do stropu a potom nech utečie. Nemôžu ťa chytiť," povie dôrazne, teraz už otočená výhradne na mňa. „Ale musíš si dať pozor aj na to, aby si ich nedoviedla k nám. Jasné?"