Vodca ✔

XXVI.- Projekt IX/RIO

Pohladím Lori po vlasoch a zopár prameňov jej odhrniem z tváre. Je neskutočne rozkošná, keď spí. Hlavne ak v malých dlaniach zviera starú bábiku a jej dych rovnomerne pretne ticho.

Zakryjem ju svojim svetrom a nechám ju na zemi. Vrátim sa k stolu, okolo ktorého ostal už len Salem, Talin a Ross. Ostatní sa pobrali baliť, alebo zbierať potrebné haraburdy.

Pred nimi troma stojí zapnutá vysielačka, ktorá mierne chrčí, ako sa snaží nájsť signál inej. Zatiaľ sa Alex s Amou neozvali, takže môžeme predpokladať, že ide všetko podľa plánu. Alebo v horšej verzii, všetko sa pokazilo a oni nemali čas ani na to, aby zapli vysielačku.

V každom prípade, je pol druhej v noci a oni by sa mali pomaly vracať. Do celého plánu sme zarátali aj hodinový sklz, ak by niečo nevyšlo podľa plánov. Zatiaľ sú na tom s časom dobre. Teraz ostáva už len čakať a dúfať, že sa najneskôr do tretej vrátia. Ak sa neobjavia dovtedy, možnosť, žeby sa vrátili, bude každou minútou klesať.

Ross si pošúcha pravú ruku. Všimol som si, že to v poslednej dobe robí často, ale netuším prečo. Stále nosí dlhý sveter, alebo ak si ho dá dole, po ruke sa jej tiahne obväz.

Najskôr som si myslel, že je to kvôli tým ranám, ktoré utŕžila v tuneli, ale to zjavne nie je pravda. Zápästia sa jej pekne zahojili a práve tie boli najviac poškodené. Musí ísť o niečo iné, no neviem, akoby som sa jej mal na to opýtať.

Posadím sa na stoličku vedľa nej a upriem pohľad na profil jen tváre. Na líci má zašité rany od Mutanta a z vlasov si ešte stále nedokázala vymyť všetku špinu, ktorá sa na ňu zvalila pri výbuchu tunela. Niežeby tu bol niekto z nás extrémne umytý. Škoda, že škola nedisponuje takými pokročilými vecami ako je sprchovací kút, alebo aspoň vaňa.

„Ak by boli na ceste späť, už by nás kontaktovali," povzdychne si Ross a rukami si vojde do vlasov. Zrejme na upokojenie nervov, ale stiahne si ich gumičkou.

„Nestresuj," odpovie Talin a oprie sa o stoličku. „Vracajú sa."

„Ako si s tým môžeš byť istá?" Nechápavo sa na ňu pozriem a nadvihnem obočie.

„Vysielačka," poklope prstami po boku čierneho prístroja. „Bliká na nej červené svetlo. To robí len vtedy, ak je v blízkosti na nejakých päť kilometrov ďalší stroj. Ja mám môj doma, čo je rozhodne ďalej."

„To si nám nemohla povedať skôr?" zamračí sa na ňu Salem. „Každý je tu vynervovaný a ty si spokojne hľadíš na červený gombík."

„Pokoj, hej?" Obranne zdvihne ruky nad hlavu. „Som tu nová. Netuším, aké máte medzi sebou vzťahy. Niekoho by možno potešilo, že zmizli." Pokrčí plecami.

„Už sa ani nečudujem, že si mala niečo s Eliottom," zamrmlem, ale na moju smolu ma započuje.

„Pozor na ústa," namieri na mňa ukazovák. „Mám viac guráže ako on."

„O tom nepochybujem."

+++++

Asi o pol hodinu na to, Ama s Alexom naozaj dorazia. Od hlavy po päty pokrytý drobnými trieskami z dreva a úlomkami skla. Nehovoriac o Alexovom obhorenom oblečení a prázdnych batohoch, v ktorých mali priniesť zbrane.

Alex sa na chodbe otrasie ako mokrý pes a podráždene hodí svoj batoh na zem. „Doriti," uľaví si a pozdĺž steny sa zvezie k zemi.

Ama si sadne len kúsok od neho a začne si z fialových vlasov vyberať malé triesky. „Čo sa stalo?" Ross si sadne vedľa Alexa a opráši mu vlasy. „Vyzeráte, akoby ste prišli z drevorubačského závodu."