Vodca ✔

XVII.- V uličkách/HAWKE

Presedím pri nej celú noc, nedbajúc na to, že by sme mali niečo robiť. V žilách mi koluje neopísateľná zúrivosť na toho imbecila, ktorý to urobil. Ako mohol?

Kým doktorka vybrala všetky guľky a zašila rany, prešlo niekoľko hodín. Ale jej slová nie sú povzbudivé. Vraj bude Galia potrebovať všetku svoju silu na to, aby prežila. Stratila príliš veľa krvi.

Prednedávnom sa vrátila aj Táňa s taškou liekov. Vysvetlila, čo sa stalo. Podľa slov Yan si Wooler myslel, že ju zabil. Kým sa však dostal dole na prízemie, telo Galie bolo preč. Ako sa stadiaľ dostala tak rýchlo a bez toho, aby si ju všimli, vie len Galia osobne. No musela sem bežať kilometre. So strelnými ranami v celej ľavej časti tela.

Doktorka prišla na to, že jedna guľka jej oškrela aj stehno a ďalšia bok. Nech je ten Wooler akokoľvek neschopný, strieľať vie.

Podľa množstva sedatív, ktoré Lia dostala, bude mimo aspoň deň. Dovtedy my musíme konať. Táňa tiež odovzdala slová Yan: „Podľa mňa to nebola náhoda. Meerová niečo vie a vie aj to, kde treba hľadať."

To zistenie ešte každému priadlo bremeno na plecia. Táni sa podarilo vybaviť tú inšpekciu, čiže škola ostane na tri dni uzavretá. Taktiež doviedla aj Riovho otca, ktorého Ross len rýchlo pridelila do jednej skupinky.

Každý má nervy na prasknutie.

Fakticky. Je ešte mier, nikto o nás nevie a Galiu prizabijú. Podľa slov Yan sa Wooler na ostatných spod zeme vykašľal. Pravdepodobne si ich ani nevšimol.

Alex prišiel s poznámkou, aby sme ich vyhodili do vzduchu a bude po probléme. Po týchto udalostiach, mi príde tá možnosť oveľa sympatickejšia.

Ďalším problémom je, že Galia zabila dvoch mužov. Jeden dostal guľku blízko srdca a bol mŕtvy okamžite a tomu druhému sa roztrhli pľúca. Toto rozhodne upúta pozornosť Meerovej. Náš čas sa kráti a my nemáme nič. Vôbec nič.

Veľkú časť dňa som strávil s otcom Alexa, aby ma naučil používať aj tieto počítače. Je to kompletne iné, ako systémy pod zemou. Takto nebudem schopný dosť rýchlo nainštalovať to, čo Ross potrebuje.

Ross sa na mňa unavene usmeje. „Choď si pospať, Hawke. Dám na ňu pozor."

Pokrútim hlavou. „Bež ty. Mne je tu dobre. Ani tak by som nevedel spať."

Premeria si ma. „Choď. To je rozkaz, Hawke."

Prekvapene nadvihnem obočie. To je po prvý raz, čo niečo označí za rozkaz. Už predtým nám dávala povely a podobne, ale teraz je v jej slovách niečo viac. Nie neprijíma ako odpoveď.

„Ross..."

„Nie, Hawke. Choď." Prepáli ma pohľadom a ja radšej poslúchnem. Niežeby som sa jej bál, ale... v jej pohľade vidím niečo, čo tam doteraz nebolo. Akurát to neviem pomenovať. Viem len jedno, potrebuje byť osamote.

Ostatní sa uložili na hornom poschodí na chodbe. Namiesto toho, aby som šiel tiež hore, si len zas sadnem na schody a tvár si zaborím do dlaní. Galia nemôže umrieť. Jednoducho nie. Poznám ju už dlho a záleží mi na nej, akoby bola mojou sestrou. Aspoň... aspoň niečím podobným.

„Odkedy ju poznáš?" ozve sa zrazu za mnou, ale ja sa za hlasom neotočím. Beztak viem, komu patrí.

„Už dlhé roky," odpoviem jej a posuniem sa na kraj schodíka, aby si mohla sadnúť vedľa mňa. „Je to moja najlepšia kamarátka."

„Ja nemám najlepšiu kamarátku," podotkne zamyslene. „Len kamaráta."

„A tým je?"

„Trikrát hádaj."