Vodca ✔

XLVIII.- Nečakané stretnutia/LOSE

V nemocnici vládne chaos. Doktori, ktorí tu ostali, sa márne snažia upokojiť vystrašených ľudí, ktorých radiácia za pár hodín zmohla natoľko, že si o sebe myslia priveľmi nemožné veci.

Jedna starenka tu behá s vidličkou a tvrdí o sebe, že je Diablom samotným a zoberie do Pekla dušu každého, kto jej nedá ochutnať zo svojej večere.

Jeden malý chlapec behá dookola a tvrdí, že je na misii na Mesiac a práve sa jeho posádka dostala do čiernej diery, ktorá funguje ako odtok a celá loď sa točí.

Zaujímalo by ma, či je chlapcov sen naozaj taký. Či po večeroch sníva o tom, že sa raz dostane do vesmíru s vlastnou posádkou.

Horšie je, že podobne nepreskakuje len pacientom, ale aj niektorým doktorom. Chvalabohu, Yan medzi nimi nie je. No jeden starý doktor pred chvíľou prebehol chodbou a hľadal svojich kamarátov Mutantov, aby si mohli zahrať sľúbenú partiu šachu.

Jednoducho, je to tu postavené na hlavu.

Yan ma umiestnila na dolnom poschodí s tým, že mám dávať pozor na to, aby nikto neušiel. Neviem, čo zmôže dievča na vozíku, ale nech je ako myslí. Ona má hore dosť práce.

Strhnem sa, keď sa vchodové dvere otvoria. Najskôr chcem vyskočiť na nohy, schovať sa a odhadnúť človeka, ktorý vošiel. To je však nemožné.

Tá žena sa otrasie od vody a teplé kvapky dopadnú aj na moju tvár. „Kto ste?" spýtam sa, keď si uvedomím, že si ma zrejme ani nevšimla.

Žena zapne baterku a zasvieti mi ňou rovno do tváre. Ja tak urobím mojou. Možno tridsaťročná žena s dlhými hnedými vlasmi, peknou tvárou a orieškovými očami. „Som Talin Smithová. A ak sa nemýlim, ty budeš Lovise."

„Odkiaľ..?" Otázku ani nedokončím a uvedomím si, akú hlúposť som chcela vysloviť. Ružové vlasy nie sú každodennou záležitosťou.

„Len sa tu na chvíľu utiahnem, hej?" navrhne zmierlivo a konečne sklopí baterku. „Potrebujem sa čo najskôr dostať k Ross."

„Rosielee."

Zase tá prekliata Ross. Len čo sa spomenie jej meno, moje spomienky ožijú. No sú to len nesúvislé obrazce, ktoré mi mätú mozog. „Čo máte vy s Ross?"

„Som jej spojenec," žmurkne a prehrabne si vlasy. „A vy tu máte celkom pekný dom šialencov."

Poškrabem sa po zátylku. „To radiácia. Na vás neúčinkuje?"

„Zatiaľ nie, no neručila by som za seba, ak by som mala ostať na daždi," podotkne a prejde vedľa mňa. „Meerová na mňa našila nejakého týpka, ktorý ma sledoval. Striasla som sa ho medzi uličkami. V tme to nebolo také ťažké. A viem, že Yan aj Alexova mama stoja na strane Ross. Prísť sem som považovala za najrozumnejšie."

Prikývnem a začnem sa posúvať dopredu, aby sa mi nestratila z dohľadu. „Prečo ste nešli rovno za ňou?"

„Vravela som ti, že si kvôli tomu dažďu nedôverujem," povie pokojne a porozhliadne sa okolo seba. „Mohla by som hovoriť s Yan?"

„Myslím, že je dosť zaneprázdnená."

Pred ňou prebehne ten chlapec, ktorý drmolí o čiernej diere. „To vidím," podotkne Talin a pritiahne si stoličku. „Je to tu postavené na hlavu. A to môžeš byť rada, že si nebola vonku."

„Čo je vonku?" spýtam sa nechápavo.

„Dážď," skonštatuje. „Ah, a Meerová vyslala do ulíc nejakých svojich poskokov so zámienkou, aby našli trhlinu. Hovadina, kontrolujú ľudí."