Vodca ✔

LXXV.- Nechceš to počuť/HAWKE

Po niekoľkých minútach úmorného času s doktorkou, počas ktorých ma nútila hýbať čerstvo prestrelenou nohou, si ma ukradne Talin so slovami, že si musíme niečo prebrať. Vtedy približne zistím, že státie a zopár krokov s doktorkou boli vykúpením.

Talin ma prinúti vyjsť po schodoch, aby sme mali súkromie a každý jeden krok ma privádza bližšie k mdlobám. Svaly na nohách sa mi napínajú a čerstvé stehy ma pália ako oheň.

Nakoniec sa dostanem na poschodie a Talin, už berúc ohľad na moju nohu, vojde do prvej kancelárie a zamkne za nami. „Máme špeha."

Namiesto toho, aby som sa spýtal ako alebo kedy, zo mňa vykĺzne úplne iná otázka: „Kto?"

„Vet."

Vydýchnem si a zosuniem sa na stoličku. Vedel som, že je to ona. Podozrivá mi bola už dávno, ešte dávno predtým, akoby sme vôbec tušili, že medzi nami nejaký špeh je.

Začal som si ju všímať vtedy, keď som do nej raz narazil v uličkách blízko SODA. Tvrdila mi, že ranu na nohe má od Woolera, ktorý ju zranil v SOFTPOE. Lenže ani jedna budova SOFTPOE neleží tak blízko k SODA, aby sa tam náhodou zatúlala. Museli ju zraniť niekde tam. A zámerne mi ju podstrčiť.

„Ani nie si prekvapený," skonštatuje Talin a otvorí okno, aby dnu prúdil čerstvý vzduch. Miestnosť je zatuchnutá a stará, plná pavučín a nechcem vedieť, čoho všetkého ešte. „Prečo?"

„Myslel som si to," odvetím a nadýchnem sa nového vzduchu v izbe. Síce rádioaktívneho od dažďa, ale stále lepšieho než to, čo tu bolo originálne.

Talin podozrievavo prižmúri oči. „Ross ju zastrelila tesne predtým, akoby ona odbachla Ria."

Toto ma už prekvapí. „Ross ju zabila?" spýtam sa šokovane.

„Guľka jej roztrhla lebku," prikývne Talin. „Máš s tým niečo spoločné?"

„Nie!" vyhŕknem rýchlo, no vzápätí sa zarazím. „Teda... Ross sa ma pýtala, kto by mohol byť špeh podľa mňa. A... povedal som jej meno."

„Je teda možné, že Ross sledovala Vet práve preto," prikývne Talin zadumane. „Fajn. Ja si len chcem byť istá, že Ross mala nejaké dôvody na to, aby dohliadala na Vet. Alebo sa stala príliš paranoidnou a lozí za každým. Ale takto vidím, že mala iniciátora."

Až mi dôjde význam jej slov, opatrne prikývnem. „Môžem hovoriť s Ross?"

„Je s ňou Nat. Bola z toho dosť rozklepaná. Radšej si oddýchni a potom sa porozprávate."

Možno má Talin pravdu. Teraz by bolo priveľa chcieť od nej podrobnosti. Alebo zistiť len ten samotný dôvod, pre ktorý sa rozhodla veriť môjmu podozreniu. Nikomu som o jej čudnom zranení na zlom mieste nič nepovedal.

+++++

Moje sny preruší dotyk na zápästí. Pomaly si pretriem oči a zaostrím na červenovlasú dievčinu, ktorá mi venuje mdlý úsmev. „Zmizla si mi," šepnem a ona si ku mne ľahne.

Nakoniec som sa po rozhovore s Talin neunúval liezť späť na prízemie, kde by ma čakal ruch ľudí a pach krvi. Zatúlal som sa do jednej miestnosti a ľahol som si na starú posteľ v jej rohu. Ďaleko od všetkých problémov. „Ako si ma našla?"

„Videla ťa Talin," mykne plecom. „A povedala mi to."

Položí si hlavu na moje rameno a ja sa spokojne nadýchnem keď sa začnem hrať s jej vlasmi. „Na čo myslíš?"

„Hm?"

„Prsty sa ti musia hýbať. Si nervózny. Prečo?" Zdvihne ku mne svoje prenikavé sivé oči a usmeje sa tak, ako to dokáže len ona. S úsmevom, ktorý mi rozbúcha srdce tým dobrým spôsobom.

„Pre všetko. Asi."

Natasha sa zhlboka nadýchne, akoby sa chcela ďalej pýtať, ale neurobí to. Možno to vyčíta z môjho mlčania, alebo len ja som príliš domýšľaví a je jednoducho unavená na ďalšie otázky.

Snívalo sa mi o Mess. O mojej malej sestričke, ktorá je teraz niekde pod zemou, v dvojročnej kóme a úplne sama. Nemá ju kto držať za ruku, nemá ju kto pohladiť po vlasoch. Ostával len ona. A samota.

Ten sen bol čudný. Bola tam ona, ale predsa to nebola úplne ona. Už nebola tým malým dievčaťom, ale dospelou ženou, vedľa ktorej stál nejaký muž a držali sa za ruky. Vyzerali tak šťastne.

Roztrasene sa nadýchnem a zatlačím tú myšlienku do úzadia. Tento jej osud ešte stále nie je vylúčený. Môže sa prebrať. Môže svitnúť na lepšie časy. Predsa, ďaleko za Kupolou, vysoko nad zemou, no stále existuje slnko, ktoré raz presvieti aj najtmavší kút nášho sveta.

„Ako sa má Ross?" skúsim to z druhej strany a pocítim ako Nat v mojej náruči ustrnie.

Potom zase nahodí pokojný rytmus a privrie oči. „Prenesie sa cez to. Je silnejšia, ako som si myslela."

Zdĺhavo prikývnem. „Mohol by som s ňou hovoriť?"

Nat pokrúti hlavou. „Potrebuje čas, Hawke."

Niečo v jej tóne ma zarazí. Neviem, čo presne, ale niečo rozhodne. „Čo mi tajíš?"

„Čože?" nadvihne na mňa obočie, no jej hlas ju zase prezradí.

„Niečo sa stalo, že?"

„Nie!" odsekne možno až príliš prudko. Hoci pri jej povahe to možno ani nie je čudné.

Rázne sa posadí, hoci ju ten náhli pohyb musí bolieť a odtisne zo seba moju ruku. „Fajn, fajn, prepáč," šepnem a natiahnem k nej ruku, aby si ku mne zase ľahla, ale plesne ma po končekoch prstov.

„Prečo si myslíš, že ti niečo tajím?"

Dobre, takže z tejto témy už teraz tak ľahko nevycúvame. „Zmeravela si, keď som Ross spomenul. A... neviem. Vychádzajú z teba také čudné vibrácie."

„Vibrácie?" odfrkne si a ja si všimnem, že jej potrháva kútikom úst, akoby zadržiavala smiech. „Ty nie si normálny."

„Možno," pripustím. „No mám pravdu?"

„Nie," ďobne ma prstom do hrude. „Nič ti netajím." Nadýchne sa, až to vyzerá, akoby chcela pokračovať, no nakoniec len s úsmevom pokrúti hlavou a ľahne si zase vedľa mňa.

Po niekoľkých tichých, no príjemných minútach sa ozve: „Už zmizli tie tvoje vibrácie?"

„Nie úplne."

Zadrží dych a potom zase pokrúti hlavou. „Povedz mi, že to nechceš počuť."

„Čo?" nechápavo zvraštím tvár.

Nat sa zhlboka nadýchne a pozrie sa mi do očí. „Povedz mi, že nechceš počuť, čo ti tajím. Prosím."

„Čo je toto za psychologickú hru?"

„Sľúbila som, že o tom pomlčím. No nechcem ti klamať." Na pár sekúnd sa odmlčí. „Si ochotný urobiť to pre mňa, Hawke Corte?"

Niečo mi šepká do ucha, žeby som to nemal robiť. Žeby som sa mal spýtať na to, čo musí tajiť. Ale tá druhá časť, tá, ktorá nechce prerušiť čaro týchto chvíľ, tohto nepriameho sľubu, prikývne. „Nechcem to počuť, Natasha."

Za odmenu si vyslúžim dlhý bozk na pery. Plný nevypovedanej vďaky.  

Ahojte! Akosi nestíham :D preto ešte nemám dopísané všetko, čo som chcela mať, čiže nasledujúca kapitolka pribudne až potom, ako to dokončím. No ale kedže som mierne na maródke, tak neviem koľko síl ma to bude stáť a kedy to konečne urobím. Posnažím sa. Sľuuubujem :D